Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

talianskeho popisu na vedute Zvolena z roku 1676 9 , vytvorenej krátko po ukončení
výstavby kamenných mestských hradieb, sú zaznamenané nasledovné názvy
brán: Krupinská brána „Porta di Karpfen“, Bystrická brána „Porta di Neusol“ 10 ,
Nová brána „Porta Nuoua“, Malá brána „Porta picciola“, Stará brána „Porta
uechia“. V tomto prípade sa stretávame s pomenovaním hlavných brán podľa
smerovania ciest, ktoré z nich vychádzali. Pomenovanie Bystrická brána súvisí
s názvom komunikácie vedúcej od nej smerom na sever „Stradda di Neusol“
(Cesta do Bystrice). Z Krupinskej brány zas viedla cesta smerom do Krupiny
„Stradda di Karpfen“ (Cesta do Krupiny). Podľa neskorších zmienok sa však
naďalej používali aj pomenovania brán podľa polohy, teda Dolná a Horná brána:
1682 – domum vulgo na Proty dolneg Brani 11 , 1753 – prope Portam inferiorem.
12 Z druhej polovice 19. storočia sú zmienky aj o Hronskej bráne, 13 ktorá
podľa opisu pomenúvala objekt totožný s Bystrickou bránou. 14 Ostatné spomínané
brány – Nová, Stará a Malá, situované na východnej strane opevnenia, boli
pomenované podľa veku a veľkosti.
O názvoch najstarších zvolenských ulíc situovaných v blízkosti historického
centra máme podrobnejšie správy až z druhej polovice 19. storočia, a to
z katastrálnej mapy 15 a dobovej monografie mesta. 16 Môžeme však predpokladať,
že väčšina ulíc a ich názvy vznikli oveľa skôr s postupným rozrastaním sa
mesta severne a východne od mestských hradieb. Nazývali sa: Fortňa, Smrtná
ulica, Hronská ulica, Farská ulica, Prostredná ulica, Hrnčiarska ulica, Tehelná
ulica, Mottyovská ulica, Za ulicou, Na jame.
Východne od mestských hradieb sa nachádzala dlhá severojužne orientovaná
ulica, zvaná Prostredná, ktorej názov nepochybne vyplynul z jej dôležitej polohy. 17
Od východu na západ sa totiž do nej zbiehali ulice Tehelná, Hrnčiarska a Môťovská
ulica; z vnútorného mesta do nej viedla Farská ulica a zo severného predmes-
9
Gerard Bouttats: Veduta Zvolena, 1676.
10
Banská Bystrica sa v tom čase nazývala Neusohl – Nový Zvolen. ZREBENÝ, A:
Zvolen do roku 1526. In: Stredné Slovensko, 1986, roč. 5, s. 63.
11
Onomastická kartotéka Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie
vied.
12
Štátny archív MV SR v Banskej Bystrici, Pobočka Zvolen. Listina Š. Esterházyho,
8. júla 1753.
13
BÁNIK, J: Slobodné a kráľovské mesto Zvolen. Opis historicko-topografický.
Turčiansky Svätý Martin: Kníhtlačiarenský účastinársky spolok 1891, s. 38.
14
Prípad, keď sa jeden objekt označoval viacerými názvami je známy aj z Krupiny,
kde Hornú bránu nazývali tiež Zvolenskou bránou. MAJTÁN, M: Z urbanonymie mesta
Krupiny. In: Slovenská reč, 1979, roč. 44, č. 2, s. 77.
15
Stadt Altsohl slavisch Zvolen sammt Enclave Podzamok in Ungarn Prefsburger
Distrikt Sohler Comitat, 1860.
16
BÁNIK, J: Slobodné a kráľovské mesto Zvolen. Opis historicko-topografický.
Turčiansky Svätý Martin: Kníhtlačiarenský účastinársky spolok 1891, s. 38.
17
Urbanonymum Prostredna ulička je doložené v roku 1691aj v Krupine. MAJTÁN,
M: Z urbanonymie mesta Krupiny. In: Slovenská reč,1979, roč. 44, č. 2, s. 79.
80