Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

výsledkom uplatňovania lexikálnej jednotky vo vzťahu k podtriede triedy vymedzenej
východiskovým významom. Čiže medzi obidvoma významami je
vzťah inklúzie, t.j. prvý význam zahŕňa druhý význam. Naopak, pri generalizácii
ide o odstránenie určujúceho príznaku, a teda o označenie najbližšej nadradenej
triedy entít daným výrazom.“ Tieto typy vzťahov v rámci derivačnej
polysémie platia i pri terminologizačnom procese.
Pokúsime sa teda aj z tohto zorného uhla porovnať definície niektorých
ekonomických termínov - uvedené vo Veľkej ekonomickej encyklopédii (2002)
s parafrázovaním významov tých istých lexikálnych jednotiek, ktoré sú známe
z bežnej komunikácie – zaznamenaných v Krátkom slovníku slovenského jazyka
(1987).
1.1. Modifikovanie a špecifikovanie významu
v Slovo masa predstavuje podľa KSSJ (1987, s.192) 1. hmotu ako materiál,
surovinu; 2. veľké nahromadenie hmoty; 3. veľké množstvo ľudí. V bežnej
komunikácii sa až z kontextu dozvedáme o tom, ktorý z významov má komunikant
na mysli. Ekonóm si termín masa spája s peniazmi alebo statkami. To
znamená, že v odbornej komunikácii sa význam masa bližšie špecifikoval, zúžil
na podtriedu množstva peňazí alebo statkov, ale nie na množstvo ľudí. Napríklad
spojenie peňažná masa definuje ekonóm (Koščo, 1996, s. 13) ako určité množstvo
peňazí, ktoré sa nachádza buď ako hotovostné obeživo alebo ako bezhotovostné
peniaze na bežných účtoch v peňažných ústavoch
v Význam termínu obrat napr. v spojeniach obrat peňažných prostriedkov,
daň z obratu sa tiež výrazne neodklonil od základového významu (KSSJ, s.
247): 1.obrátenie, otočenie; 2. premena, zvrat, prevrat. V ekonomickom chápaní
ide o uskutočňovanie kolobehu prostriedkov. Terminologickým spojením
peňažný obrat sa vyjadruje (Koščo, 1996, s. 2) úhrn peňažných platieb na určitom
území, najčastejšie v štáte, za určité obdobie, najčastejšie za jeden rok.
Význam slova, ktoré sa stalo termínom, sa teda bližšie špecifikoval. V oboch
prípadoch je odborný pojem vo vzťahu inklúzie k lexikálnemu pojmu.
v Istú odlišnosť môžeme pozorovať pri termíne statok. Jeho lexikálnymi
významami sú 1.úžitkové domáce zvieratá alebo 2. väčší pozemkový majetok
(KSSJ, s.421). Slovník uvádza zároveň význam ekonomického termínu statok,
ktorý je už dnes známy aj bežným používateľom jazyka, a to ako výrobný alebo
existenčný prostriedok schopný uspokojovať ľudskú potrebu. V ekonomickej
encyklopédii je termín statok (častejšie v množnom čísle – statky) definovaný
podobne: Je to vec, ktorá slúži na uspokojenie potrieb ľudí a ktorá môže vzniknúť
buď výrobou alebo bez výroby ako produkt prírody (VEE, s.785). V tomto
prípade je význam termínu širší, teda bez určujúceho príznaku. Pripúšťame aj
možnosť historickej súvislosti; t.j. majetok, ktorý uspokojoval potreby ľudí
v minulosti predstavovali predovšetkým úžitkové zvieratá a pozemky. V bežnom
vymedzení figurujú ako samostatné lexikálne významy len tradičné semémy
reprezentatívnych agrárnych entít.
444