Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

Analógia ako princíp jazyka a ako nástroj vedeckého poznania
Martin Braxatoris
Katedra slovenského jazyka, Filozofická fakulta Univerzity Komenského, Bratislava
V modernej etape dejín vedy sa viaceré jej disciplíny pokúšali aplikovať
metódu binárneho vyjadrenia informácií, ktorá sa zrodila v rýchlo sa rozvíjajúcej
informatike. Táto metóda bola inšpiračným zdrojom pre známy štrukturalistický
akcent na binárne opozície v lingvistike, ale aj pre pokusy o digitálne
rozloženie jazyka biologických procesov (pozri napr. Keidel, 1973, s. 329 – 345).
Od spomenutých prístupov k skúmaniu sveta bolo v neskoršom vývine vedy
upustené, a to z nasledujúcich dôvodov:
1. Jednotky živého či jazykového systému sú nositeľmi viacerých funkcií,
a preto sa ich komplexné binárne vyjadrenie javí v súčasnosti ako nereálne
(porov. Halčák, 1998, s. 5).
2. Jeden stav (funkcia) môže byť podmienený viacerými jednotkami (pozri
Vojtaššák a kol., 2003, s. 39 – 44).
3. Model binárnych opozícií sa v lingvistike často nie príliš šťastne aplikoval
na viacčlenné opozície v snahe dospieť k ideálnemu binárnemu vzťahu.
Vo vede o dedičnosti, rovnako ako v lingvistike, poznáme kombinácie
nie len dvoch (čo je najčastejšie), ale aj viacerých opozičných jednotiek
– alel, t. j. vlôh, ležiacich v homologických chromozómoch na identickom
lokuse (polyalelizmus pozri Sršeň – Sršňová, 2000, s. 34 – 35). Model
viacčlenných opozícií komplikuje snahu o ich binárne vyjadrenie.
V našom príspevku budeme hľadať paralely v oblasti metodológie a výskumných
záverov lingvistiky, molekulárnej genetiky a celulárnej fyziológie
bez snahy o mechanické prenášanie zákonitostí z jednej oblasti do druhej. Zdôrazňujeme,
že v ňom nejde o snahu aplikovať poznané zákony prírodných vied
na fungovanie jazyka (ktorú poznáme z dejín lingvistickej vedy), ale o hľadanie
analógií v deduktívnych metódach spomenutých vied, o snahu poukázať na fakt,
že sa naše poznávanie reality riadi obdobnými zákonitosťami vo viacerých
oblastiach poznania.
Pavol Žigo (Dolník – Mlacek – Žigo, 2003, s. 85) vyzdvihuje blízkosť
syntakticko-sémantickej analógie medzi Newtonovým gravitačným a Coulombovým
elektrostatickým zákonom, ktorá „je v dvoch odvetviach fyziky možná
preto, lebo sa v nich objavuje ten istý matematický formalizmus, štruktúra
obidvoch teórií je rovnaká, a tak jedna môže byť modelom druhej“. V našom
prípade pôjde o hľadanie čo najtesnejšieho vzťahu medzi dvomi teóriami, pričom
ich spoločným znakom je to, že na ich postihnutie je potrebné pochopenie
princípu analógie, ktorý sa prejavuje v rozličných oblastiach poznania.
Vo výskume genetického kódu sa analógia uplatňuje najvýraznejšie pri tzv.
repetitívnych sekvenciách, čo sú opakujúce sa sekvencie na reťazcoch DNA
43