Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

D. Herberg (2001, s. 92) definuje neologizmus takto: „Ein Neologismus ist
eine lexikalische Einheit bzw. eine Bedeutung, die in einem bestimmten Abschnitt
der Sprachentwicklung in einer Kommunikationsgemeinschaft aufkommt, sich
ausbreitet, als sprachliche Norm allgemein akzeptiert und in diesem Entwicklungsabschnitt
von der Mehrheit der Sprachbenutzer über eine gewisse Zeit
hin als neu empfunden wird. (Neologizmus je lexikálna jednotka, resp. význam,
ktorý vzniká v jazykovom spoločenstve v istej etape vývinu jazyka, ktorý sa
rozšíri, je všeobecne akceptovaný ako jazyková norma a v tomto vývinovom
úseku ho väčšina používateľov istý čas vníma ako nový.)“ S touto definíciou
neologizmu v podstate súhlasíme a aj D. Herberg hovorí o vágnosti tohto termínu
a jeho nejednotnom ponímaní jednotlivými lingvistami. On chápe neologizmus
ako bilaterálnu jednotku: „Da Neubenennungen an lexikalische Einheiten
gebunden sind, bildet die als bilaterales Zeichen aus Ausdrucks- und Inhaltsseite,
also aus Form und Bedeutung aufgefasste lexikalische Einheit den
nahe liegenden Ausgangspunkt für eine Definition des Neologismus. (Nové
pomenovania sú zviazané s lexikálnymi jednotkami, tvoria teda bilaterálny znak
pozostávajúci z výrazovej a obsahovej stránky, teda sú vnímané ako lexikálne
jednotky s formou a významom a tvoria tak ľahko zrozumiteľné východisko pre
definíciu neologizmu.)“
Oproti tomu nemecká lingvistka T. Schippan (2002, s. 246) nepovažuje
neosémantizmy za neologizmy, ak pri zmene významu nedochádza zároveň aj
k zmene formy a hovorí: „Ich beschränke den Begriff der Neologismen auf
Neubildungen, Neuwörter aus einheimischen und / oder fremden Morphemen
und Wörtern. Neosemantismen werden dann als Neuwörter betrachtet, wenn es
sich um eine bewußte Neuzuordnung von Formativ und Bedeutung handelt,
durch die eine neue lexikalische Einheit entsteht. Die Herausbildung neuer
Sememe betrachte ich als einen Fall des Bedeutungswandels, der sich unter
Umständen als ein langwieriger Prozeß darstellt. (Pojem neologizmov ohraničujem
na novotvary a na nové slová utvorené z domácich a / alebo cudzích
morfém a slov. Neosémantizmy považujem za nové slová vtedy, keď ide o nové
vedomé priradenie formy k obsahu (významu), pričom vzniká nová lexikálna
jednotka. Vznik novej semémy vnímam iba ako prípad zmeny významu, ktorý sa
za istých okolností prejavuje ako veľmi zdĺhavý proces.)“
K. Buzássyová (1979, s. 124) hovorí o neologizmoch ako o nových slovách,
ktoré sú súčasťou jazykového systému a pri ktorých sa uplatňuje hierarchia
systém – norma – úzus. Stavia ich do protikladu k okazionalizmom, ktoré hodnotí
ako fakty reči, nie systému. Tie je dôležité odlišovať od neologizmov ako
príležitostné výrazy. Aj keď sú veľakrát systémovo utvorené, používajú sa len
príležitostne a sú neuzualizované (porov. aj Liptáková, 2000, s. 15 – 19).
V novej lexike sa často stretávame aj s výrazmi, ktoré sa síce dostanú do
úzu, sú všeobecne zrozumiteľné a používané, no ich prítomnosť v jazyku je
časovo ohraničená, respektíve relatívne krátka. Hovoríme o tzv. módnych výrazoch
(porov. Dolník, 2000, s. 66 – 68), ktorých primárnou funkciou nie je
269