Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

podstatné meno patrí do jedného z gramatických rodov. Všetky substantíva
v bieloruštine sa tiež zaraďujú do gramatických rodov, okrem tých, ktoré sa
používajú len v množnom čísle (pluráliá tantum) a slov tzv. spoločného rodu
(агульнага родy). V tomto sa bieloruština od slovenčiny odlišuje. Na určenie
gramatického rodu pomnožných podstatných mien v slovenčine pomáhajú pádové
prípony jednotlivých vzorov v množnom čísle. V bieloruštine sú v množnom
čísle jednotné pádové prípony, pretože tu sa už nerozlišuje kategória rodu.
Ďalšou zvláštnosťou v bieloruštine sú práve slová tzv. spoločného rodu. Sem
patria slová, ktoré môžu označovať osoby mužského aj ženského pohlavia.
Charakteristické pre ne je to, že kedykoľvek menia svoj rod v závislosti od
používania. Znamená to, že na pomenovanie osôb mužského alebo ženského
pohlavia sa použijú v daný moment. V prípade, že označujú osoby mužského
pohlavia, zaraďujú sa k mužskému rodu, ak označujú osoby ženského pohlavia,
sú to feminína. Ide o slová ako napr. калéка, сóня, сіратá, падлíза, плáкса a i.
V slovenčine sa podobné slová (kalika, sirota, rojko...) zaraďujú k rodom podľa
zakončenia (teda: sirota, kalika – ženský rod, rojko – mužský rod).
Ako môžeme zaradiť substantíva do jednotlivých gramatických rodov?
Podľa Ladislava Navrátila (1996, str. 19) sa v slovenčine gramatický rod
prejavuje rodovo silnými pádovými príponami v N. singuláru. Pre mužský rod
je to zakončenie na spoluhlásku: otec, strom, Slovák, deň, oheň, kvet, kraj...;
substantíva ženského rodu sa najčastejšie končia na samohlásku -a: mama,
Zuzana, lampa, strecha, opica.. a neutrá na: -o (pero, drevo, pivo), -e (vrece,
vajce, pole, more) resp. -ie (pohorie, písanie) al. -ä (holúbä, žriebä). Slabé
prípony sú potom také, ktoré sú pre daný rod nezvyčajné. V mužskom rode sú
to prípony -a/ -o v N. sg. (prednosta, hokejista, Chalupka; dedo, ujo, Maťo),
v ženskom rode zakončenie na spoluhlásku (noc, zem, kaviareň) a v strednom
rode prípona -a (vtáča, vnúča, zviera).
V doposiaľ preštudovanej bieloruskej literatúre sme sa s podobným členením
podľa silných a slabých pádových prípon síce nestretli, ale keďže aj v bieloruštine
sa pri zaraďovaní substantív do gramatických rodov vychádza hlavne zo
zakončenia slova, vyčlenili sme tieto silné prípony:
mužský rod – zakončenie na spoluhlásku: дом, сад, стол, жыхáр, гнеў, герóй;
ženský rod – zakončenie na -a (-я): краíна, сцянá, травá, пáрта, сястрá,
мяжá, кнíга, стýдня, зязюля;
stredný rod: 1) zakončenie na -o (pod prízvukom), -a (v neprízvučnej pozícii):
акнó, пісьмó, яйцó; пíва, слóва;
2) zakončenie na -e/ -ё: пóле, зéрне, здарóўе; жыццё, пачуццё.
Silné rodové prípony sú v podstate také ako v slovenčine 2 . Čo sa týka slabých
pádových prípon v bieloruštine, pre mužský rod je to -a (-я): ваявóда, бáцька,
2
Nemôžeme však porovnávať bieloruskú silnú príponu -a so slovenskou slabou
príponou -a, pretože v bieloruštine tvary pádových prípon ovplyvňuje nielen zakončenie
tvarotvorného základu, ale aj prízvuk. Prízvuk v bieloruštine je voľný, pohyblivý, má aj
241