Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

koncovka –mi (poet-ami / poet-mi) v inštrumentáli plurálu vzoru hrdina). Zo
synchrónneho pohľadu ide o istú morfologickú „pamäť“, z pohľadu diachrónie
ide o kontinuálne prebiehajúci transformačný proces.
Okrem spomenutých tendencií v triede hrdina o tom svedčí aj presun substantív
z triedy kosť do vzoru dlaň. R. Krajčovič (1988, s. 187) konštatuje, že
„ustaľovanie vzoru dlaň je relatívne mladšie a zrejme trvalo dlhší čas“. Vzor
dlaň je trieda vo väčšej miere prijímajúca koncovky vzoru ulica, ide teda o prechodný
vzor, ktorý dobre reprezentuje platnosť tvrdenia, že čím je systémová
vzdialenosť tried väčšia, tým dlhšie prebieha ich vyrovnanie (v tomto prípade
ide o vzory žena a kosť). Tento proces prebieha dodnes, pričom sa ukazuje, že
sa vzor kosť pre výraznosť zakončenia a pre tendenciu po znižovaní počtu flektívnych
pravidiel špecifikuje pre substantíva na –osť, a zároveň sa zbavuje nezodpovedajúcich
substantív v prospech vzoru dlaň (pozri Dolník, 1993, s. 15).
Transformačnú pôsobnosť princípu stability možno demonštrovať na analogickom
vyrovnávaní plurálu neutier vzoru mesto so súborom GRM feminín
vzoru žena. Uplatnenie vnútroparadigmatickej a medziparadigmatickej analógie
pri kreovaní maskulínnej paradigmy v pluráli destabilizovalo plurál neutier
(pôvodne išlo o ekvivalentné o-kmeňové substantíva) a zapríčinilo divergenciu
týchto tried a následné vyrovnanie plurálu neutier s relatívne stabilnou triedou
feminín vzoru žena. Dominancia princípu vývinu v singulárovej paradigme
časti pôvodne o-kmeňových maskulín (ktorá bola prostriedkom ich odlíšenia
od životných substantív) zanechala relatívne stabilným aj súbor GRM v singulári
neutier triedy mesto. Táto charakteristika morfologických inovácií potvrdzuje
závery P. Žiga, že „čím viac tvarotvorných morfém sa v tvarotvornom
okruhu zachováva, tým viac slov z iných „nestabilných“ tvarových okruhov sa
tomuto „stabilnému“ okruhu prispôsobuje.“ (Dolník – Mlacek – Žigo, 2003, s.
109). Proces začleňovania slov z relatívne nestabilných tried do relatívne stabilných
podľa autora spôsobuje destabilizáciu a variantnosť pôvodného základného
vzoru (porov. Dolník – Mlacek – Žigo, tamže). Tento záver je v zhode
s dynamickým osobnostným modelom K. Lewina, podľa ktorého pri interakcii
psychických regiónov prechádza napätie z triedy v stave vyššieho napätia do
triedy v stave odpočinku (pozri Hall – Lindzey, 1997, s. 221).
Vo všetkých spomenutých vedných disciplínach konštatujeme, že trieda
existuje dovtedy, kým je jej stav odlišný od stavu okolia. Bunka ako živá hmota
existuje dovtedy, kým je koncentrácia iónov v jej vnútri odlišná od koncentrácie
iónov v okolí. Úplná konvergencia jazykovej triedy vo vzťahu k inej
triede znamená jej zánik. V morfológii jazyka je však problematické vyčlenenie
počtu deklinačných tried. Otázka je, aká miera odlišnosti (totožnosti) paradigiem
je hranicou, prekročenie ktorej implikuje nutnosť vyčlenenia paradigmy substantíva
v sústave deklinačných vzorov, resp. prekročenie ktorej znamená, že
nositeľ jazyka prestáva (začína) vnímať paradigmy jednotlivých slov ako ekvivalentné.
Inak povedané, aký je maximálny rozsah fakultatívnej distribúcie
GRM, t. j. ich variantnosti v danej morfologickej triede?
47