Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

ešte k lepšiemu odhadu. V Krčmárikovom článku napríklad chýbajú názory a skúsenosti
aktivistov, čo je škoda. Ale už teraz to vyzerá na pekný príklad, ako sa
emocionálne silné čísla, na prvý pohľad pre nezainteresovaných pravdepodobné,
no metodologicky náročne konštruované, môžu stať mýtom a šíriť ledabolo bez
overovania. PS: To samozrejme nespochybňuje oprávnenosť našej pomoci bezdomovcom.
Lenže pri skreslených číslach bude aj naša pomoc zle adresovaná
a naše rozhodnutia chybné.“
V článku Bezdomovci našli domov v súkromnom kempe (denník SME
z 27. 1. 2006, 5. strana) sa nesprávne uvádza, že „osud tábora, ktorý je na Slovensku
ojedinelý, zostáva nejasný. Diškanec priznáva, že ho postavil bez povolenia.
Prekonávanie mnohých byrokratických prekážok by vraj zabralo toľko
času, že by kemp ešte nestál... Diškanec však tvrdí, že úradom už potrebné doklady
predložil a teraz čaká na rozhodnutie.“ Pritom v denníku SME z 3. 11.
2005 sa píše: „Kemp bezdomovcov musel o svoju existenciu dlho bojovať, dnes
už má však v Martine pevné miesto.“
S 3) Skreslené informovanie – bezdomovec okom novinára
Ďalší stereotyp – prispôsobovanie obrazu bezdomovca potrebám alebo
vkusu novinára či média. Článok z Bratislavských novín, ktorý je uvedený
nižšie je toho príkladom. Začnime od titulku – Aj ľudia bez prístrešia sú individuality
– v článku sú konkrétni bezdomovci spomenutí iba ako príklad, dvakrát
a aj to nekonkrétne. Čiže titulok nám hovorí, že aj ľudia bez prístrešia sú individuality,
pretože: „1) Práve vtedy by sa mali o nich postarať mimovládne organizácie
– je tam napríklad klient s malou dcérkou, ktorý prišiel o prácu,
a teda aj o podnájom.; 2) O náročnosti práce s bezdomovcami svedčí i tento
kontrast: sú medzi nimi takí, ktorým útulok umožní zachrániť blízke bytosti,
kým nezískajú novú prácu, a teda aj novú strechu, ale i dve dámy, ktoré v prvú
noc došli na nocľah po polnoci – taxíkom.“
Zámerne uvádzame článok celý, aby bolo zrejmé ako je napísaný a ako je
do neho vštepený kusý obraz o bezdomovcovi. Jeden príklad nám hovorí, že
bezdomovec – klient je niekto kto ním „včera“ ešte nebol, a teda je ako my.
A druhý príklad, tu treba podotknúť, že ním sa aj celý článok končí, nám hovorí,
že bezdomovci sa vozia do útulkov taxíkom. Nepoznáme okolnosti tejto
paradoxne znejúcej a pravdepodobne ojedinelej skúsenosti. Článok poukazuje
aj na doteraz spomínané stereotypy – je napísaný administratívne (niekoľko
faktov je pospájaných do článku so snahou ozvláštniť ho ľudským faktorom),
aj tu sa spomína vyššie rozoberané nepravdivé číslo zamrznutých bezdomovcov
(uvádza ho minister vnútra):
Aj ľudia bez prístrešia sú individuality
VRAKUŇA
V mrazivej noci zo soboty na nedeľu sa najmenej päť bezdomovcov rozhodlo
vzdorovať počasiu, než by mali prijať pomocnú ruku, traja z nich skončili v ne-
356