Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

ňujú prvky obsahových a formálnych modelových štruktúr, ktoré sa navzájom
modifikujú. Formálne modelové štruktúry (štýl, štýlotvorné činitele) ovplyvňujú
povrchovú realizáciu textu, obsahové modelové štruktúry (jednotlivé slohové
postupy) vplývajú na jeho hĺbkovú organizáciu (porov. Findra, 2004).
Evanjelium radíme do systému náboženských žánrov a do podsystému
biblických žánrov. F. Ruščák zaraďuje evanjelium „do skupiny katechetických
žánrov, ktoré sú podsystémom celkového systému náboženského štýlu“ (Ruščák,
1993, s. 144).
Evanjelium je obsahovo a formálne uzavretý komunikát novozákonného
biblického textu.
Témou evanjelia je zobraziť život Ježiša Krista a vyrozprávať príbehy
a udalosti z jeho života, ktoré sú späté s hlásaním novej náboženskej viery
a s ňou súvisiaceho novovznikajúceho náboženstva.
Z komplexnej funkcie biblického textu sa v evanjeliu vysúva do popredia
poznávacia, vzdelávacia a persuazívna funkcia. Expedient oboznamuje percipienta
s faktami a udalosťami, s cieľom poučiť ho v otázkach viery a získať ho
pre ňu alebo utvrdiť ho v už jestvujúcej viere.
Naratívnemu rozmeru evanjelia (príbehy zo života Ježiša Krista) zodpovedá
aj jeho hĺbkové podložie, ktoré je vybudované na báze rozprávacieho slohového
postupu. Rozprávací model evanjelia determinuje jednotlivé čiastkové motívy
a témy, ktoré sa viažu na postavy, udalosti a prostredie. Hĺbková kompozícia
evanjelia, ktorá stavia na princípe rozprávacieho slohového postupu, sa
prejavuje na výstavbe epických minipríbehov, ktoré sú viazané časovou a logickou
následnosťou, pričom výber jednotlivých obsahovo-tematických segmentov
je podriadený ústrednej referenčnej skutočnosti evanjelia (zobraziť
najdôležitejšie udalosti a momenty zo života Ježiša Krista) s prihliadnutím na
primárnu tému biblického makrotextu (zobrazenia Boha a božskej prozreteľnosti).
Súčasťou evanjelia ako žánru s dominantnou naratívnou líniou sú aj
ostatné slohové postupy, a to opisný a výkladový. Opisný model sa využíva pri
charakteristike postáv a pri stvárnení prostredia príbehov, je hutný a krátky,
maximálne funkčný. V opisoch chýba impresívnosť (z opisu sa nedozvieme,
ako postava vyzerala, akú mala farbu očí alebo šiat), všetky opisy sú účelovo
viazané na tému a funkciu evanjelia ako žánru, ktorého úlohou je podať svedectvo
o Bohu a Ježišovi Kristovi. Napr. v Prológu Jánovho evanjelia je Ján opísaný
ako „človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján.“ Keď Ján zbadá prichádzajúceho
Ježiša, zvolá: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta. Toto je ten ,
o ktorom som hovoril: Po mne prichádza muž, ktorý je predo mnou, lebo bol
prv ako ja.“ Aj veci a predmety sú opísané tak, aby boli zdôraznené ich vlastnosti
vzhľadom na ich funkciu a vzťah ku kultúrnej tradícii a náboženskému
kultu. Napr. „Stálo tam šesť kamenných nádob na vodu, ktoré slúžili na očisťovanie,
ako bolo zvykom u Židov, každá na dve až tri miery.“
Výkladový slohový postup sa uplatňuje v pasážach, v ktorých Ježiš vykladá
vieru, napr. v rečiach (Ježišova reč o eucharistickom chlebe, Ježišova rozlúčko-
553