Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

Doteraz najstarším známym urbanonymom je názov Hottergasse, zapísaný
v daňových súpisoch 15. storočia. 2 Keďže v tom období bolo jedinou ulicou
vnútorného mesta námestie 3 , toto urbanonymum muselo označovať verejné
priestranstvo na zvolenskom predmestí. Za oporu tohto názoru môžeme považovať
jazykový rozbor urbanonyma 4 , ale aj jeho neskorší výskyt v mestských
knihách: 1619 – agrum Za hotrgasuw pod welikym jarkem, 1621 – platea Hotrgas,
1686 – Hortum in platea exteriori civitatis vulgo Otrgas. 5 Je pravdepodobné,
že urbanonymum Hottergasse slúžilo na pomenovanie severného
predmestia, ktoré podľa starších vyobrazení bolo v tom období najviac zastavaným
predmestím Zvolena.
V priebehu 16. a 17. storočia boli okolo mesta vybudované kamenné hradby
so sústavou mestských brán 6 , o názvoch ktorých máme informácie predovšetkým
vďaka legendám mestských vedút. Podľa českej legendy pripojenej k vyobrazeniu
Zvolena z roku 1599 sa hlavné mestské brány nazývali „Dolni Brana“
a „Brana Horny“ 7 . Pomenovanie Dolná brána patrilo bráne situovanej v južnej
polovici mesta. Horná brána sa nachádzala na severnej strane mesta. 8 Podľa
2
Štátny archív MV SR v Banskej Bystrici, Pobočka Zvolen. Fond Magistrát mesta
Zvolen. Najstaršie účtovné knihy 1509–1565/priložený nedatovaný fragment daňového
registra (pravdepodobne z obdobia pred rokom 1465 – datované podľa diplomovej práce
RAGAČ, R.: Zvolen – obraz stredovekého mesta a jeho mestskej kancelárie. Filozofická
fakulta UK v Bratislave 1996.), f. 73, škat. 11.
Štátny archív MV SR v Banskej Bystrici, Pobočka Zvolen. Fond Magistrát mesta
Zvolen. Najstaršia mestská kniha I. 1465–1503, rok 1465 foss civitatis in hotergas.
3
BALAŠA, G: Príspevok k dejinám Zvolena. Bratislava: Osvetové stredisko 1956,
s. 34. ZREBENÝ, A: Zvolen do roku 1526. In: Stredné Slovensko, 1986, roč. 5, s. 72.
MARSINA, R: 1989. K najstarším dejinám Zvolena. In: Historický časopis, 1989, roč.
37, s. 793–804.
4
Prvá časť názvu „hotter“ je nemeckou adaptáciou slova chotár, ktorým sa označovalo
územie mimo vnútornej obce. SCHWANZER, V: Nemecké slová v spisovnej
a ľudovej slovenčine. In: Studia Academica Slovaca, 1976, roč. 5, s. 475. RIPKA, I. et
al.: Slovník slovenských nárečí I. (A–K). Bratislava: VEDA 1994, s. 676. Druhá časť
názvu „gasse“ predstavuje lexikálne prevzatie z nemeckého jazyka. Týmto výrazom sa
označovali komunikácie nielen v zastavanej časti mesta, ale aj predmestia. HORVÁTH,
V: Bratislavský topografický lexikón. Bratislava: Tatran 1990, s. 70.
5
Onomastická kartotéka Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie
vied. Za sprístupnenie ďakujem PhDr. Milanovi Majtánovi, DrSc.
6
ZREBENÝ, A: Z dejín zvolenských hradieb. In: Vpred,1974, roč. 15, č. 51–52,
s. 11.
7
Ján Willenberg: Veduta Zvolena, 1599.
8
Pomenovania brán podľa polohy sú známe aj v urbanonymii stredoslovenských miest
Krupiny a Banskej Bystrice. MAJTÁN, M: Z urbanonymie mesta Krupiny. In: Slovenská
reč, 1979, roč. 44, č. 2, s. 77–78. ROHÁRIK, J: Banskobystrické urbanonymá. In: Acta
Universitatis Mathiae Belii. Banská Bystrica. Sociokultúrne obrazy a portréty. Zborník
príspevkov z odbornej konferencie Taká bola Banská Bystrica. Red. J. Darulová. Banská
Bystria: UMB 1996, s. 115–117.
79