Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

v slovenčine nazývaná „starká“ (výraz používaný na strednom Slovensku). Na
tomto mieste treba dodať, že za účelom rozlíšenia oboch starých mám (čo je
z psycholingvistického hľadiska možno nesprávne) Martinov otec používa
výrazy „die Oma in Leopoldov, die Oma in Hnúšťa“.
Saskia žije so svojimi starými rodičmi v jednej domácnosti. Od malička ich
striktne nazýva „Oma“ a „Opa“, pretože si to tak prial jej otec. Za účelom rozlíšenia
označuje svojich starých rodičov z matkinej strany výrazmi „babina“
a „dedino“, avšak nerobí to spontánne ako Martin (babka – Oma), ale opäť na
žiadosť svojho otca.
Záver
Cieľom tohto príspevku bola snaha o analýzu dosiahnutej jazykovej úrovne
v nemeckom jazyku u dvoch slovenských šesťročných detí z hľadiska intenčného
bilingvizmu. Vzhľadom k faktu, že prepínanie a ovplyvňovanie jednotlivých
jazykov u bilingválnych jedincov (vo všeobecnosti) funguje z psycholingvistického
hľadiska veľmi špecificky, je zrejmé, že tu prezentované úvahy sú s ohľadom
na úplne prvú a len veľmi všeobecnú komparáciu len parciálne. Získané poznatky
však môžu naznačiť, čoho sú mentálne zdravé deti po šiestich rokoch cieleného
procesu komunikácie v cudzom jazyku schopné dosiahnuť, aj keď je jasné,
že jazykový vzor ich otcov (ktorých materinským jazykom je slovenčina) samozrejme
nie je dokonalý. Daný príspevok je treba chápať aj ako snahu o podnietenie
jazykovo zdatných mladých rodičov vychovávať svoje deti bilingválne,
o prospešnosti čoho nie je podľa nášho názoru nutné polemizovať.
Literatúra
Antológia bilingvizmu. Zost. J. Štefánik. Bratislava: Academic Electronic Press
2003. 296 s.
Bilingválne vzdelávanie
Mária Partová
Obchodná akadémia, Bratislava
Jedno slovenské príslovie hovorí: Koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom.
Z toho vyplýva, že už aj naši predkovia vedeli, , že učiť sa cudzie jazyky
a vedieť rozprávať niekoľkými rečami posúva každého človeka vpred, otvára
mu nové možnosti. Netreba ani zájsť do ďalekej minulosti, keď bolo v móde,
aby deti šľachty rozprávali francúzsky alebo nemecky a študovali na zahraničných
školách.
400