Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

pl. H. плямёны, P. плямён/ плямёнаў, Д. плямёнам, B. = H., M.
плямёнах, T. плямёнамі
Zhody:
Stredný rod:
jednotné číslo: N. zakončenie na samohlásku, G. -a, -ia/ -a (-я): napr. vedra,
srdca, pokolenia/ вядрa, сэрца, пакалення, D. -u, -iu/ -y (-ю): napr. vedru,
srdcu, uchu, pokoleniu/ вядру, сэрцу, вуху, пакаленню, A. = N., L. -e, -u, -i, -í/
-e, -y,-i (-ы): napr. (o) vedre, srdci, uchu, pokolení/ (аб) вядры, сэрцы, вуху,
пакаленні; I. -om, -ím/ -ам, -ом (-ем, -ём): vedrom, srdcom, poľom/ вядром,
сэрцам, полем;
množné číslo G. s nulovou pádovou príponou (napr. vedier, okien/ вёдзер,
акóн), D. -ám, -iam (-om)/ -aм (-ям): napr. vedrám, srdciam/ вёдрам, сэрцам,
L. -ách, -iach (-och)/ -ax (-яx): napr. vedrách, poliach/ вёдрах, палях, I. -ami,
-iami/ -aмi (-ямi): napr. oknami, pokoleniami/ вóкнамі, пакаленнямі.
Rozdiely:
V strednom rode sú najväčšie rozdiely v N. pl., kde sú v slovenčine prípony
-á, -a, -ia (-e) a v bieloruštine spoločné prípony pre všetky rody -ы/ -i (porov.
priezviská, srdcia, miesta/ прозвішы, сэрцы, месцы).
Porovnanie pádových prípon neutier:
sg. pl. sg. pl.
N. -o/ -e/ -ie/ -a -á, -a/ -ia (e) H. -o (-ё), -a, -e -ы, -і
G. -a/ -ia Ø/-í P. -a (-я) -óў (-ёў) /-aў (-яў), Ø
D. -u/ -iu -ám/ -iam (-om) Д. -y (-ю) -ам (-ям)
A. = N. = N. B. = H. = H.
L. (o) -e (-u)/ -i/ -í -ách/ -iach (-och) M. (aб) -e, ы (-i), -y -ax (-ях)
I. -om/ -ím -ami/ -iami T. -oм (-ём), -aм, -ем -aмі (-ямі)
K podstatným menám so zmiešaným alebo nepravidelným skloňovaním
(рознаскланяльныя назоўнікi) sa dajú zaradiť napríklad aj maskulína z I. typu
skloňovania na -анін (-янін), slová сусед, чорт, ďalej neutrá вóка, вýха, нéба,
плячó, калéна, feminínum маці. Zmiešané skloňovanie v slovenčine majú feminína,
ktoré sa skloňujú podľa vzoru gazdiná, nepravidelné skloňovanie však
majú napríklad feminína pani a mať, neutrá oko, ucho, nebo.
V slovenčine sa nevydeľuje spoločný (агульны) rod ako v bieloruštine.
Slová na -a (-я), ktoré sa v bieloruštine k nemu zaraďujú, môžu označovať
osoby ženského aj mužského pohlavia. V slovenčine sa slová ako sirota, kalika
sa skloňujú podľa vz. žena, hoci označujú aj osoby mužského pohlavia, slová
ako rojko, bojko sa zase skloňujú podľa vzoru chlap, aj keď môžu označovať aj
osoby ženského pohlavia. Teda o zaradení do rodu v slovenčine v týchto prípadoch
rozhoduje zakončenie.
Pri skloňovaní podstatných mien sa vyskytujú aj variantné prípony, ktoré do
istej miery narúšajú pravidelnosť skloňovania, majú však aj svoje opodstatnenie,
248