Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

4. Kategória kultúry
Centrálnym pojmom lingvokulturológie i samotnej kulturológie je, prirodzene,
pojem, resp. kategória kultúry. Zároveň však pokus o definovanie tohto
pojmu môže spôsobovať lingvokulturológovi i vážnejšie problémy, najmä
v počiatočnej fáze výskumu. V odbornej literatúre predovšetkým ruského a anglo-amerického
pôvodu sa totiž môžeme stretnúť s desiatkami, ba aj stovkami
rôznych definícií fenoménu kultúry. Táto neprehľadnosť či vágnosť v nazeraní
na kategóriu kultúry spôsobuje nápadné ťažkosti v jej definičnom zobrazení
i teoreticko-odbornom profilovaní. V závislosti od faktu, že kultúra je pomerne
zložitý a mnohodimenzionálny (mnohofunkcionálny) jav, práve snaha o jej čo
najpresnejšie zachytenie vzhľadom na potreby a ciele daného konkrétneho
výskumu bude jednou z principiálnych zložiek výskumnej činnosti lingvokulturológa.
„Zložitosť a nejednoznačnosť fenoménu kultúry umožňuje používať
najrozličnejšie metódy jej skúmania, v závislosti na tom, akému aspektu venujeme
najväčšiu pozornosť. V súčasnosti sú najrozšírenejšie semiotické, teoreticko-informatické,
všeobecnosystémové, štrukturálne a celý rad ďalších prístupov
ku skúmaniu kultúry ako celku ako aj jej rôznych foriem a prejavov“
(Kultúra vo svetle filozofie, 1981, s. 206).
Pre potreby nášho príspevku, ktorý má byť len istou vstupnou kapitolou do
sféry kreujúcej sa lingvokulturológie, si nateraz vystačíme aj s celkom jednoduchou
definíciou kultúry od už citovaného Roberta F. Murphyho: „Kultúra je
celostný systém významov, hodnôt a spoločenských noriem, ktorými sa
riadia členovia danej spoločnosti a ktoré prostredníctvom socializácie odovzdávajú
ďalším generáciám“ (Murphy, 1999, s. 32). V Murphyho poňatí sa
badateľne prejavuje tendencia po zjednocovaní jednotlivých aspektov kategórie
kultúry (procesuálneho, rezultatívneho, historického, axiologického a iných),
ktorá je motivovaná práve snahou o jej bližšie a prehľadnejšie zachytenie.
Ďalším z možných prístupov ako dospieť k jasnejšiemu zobrazeniu kultúry
a jej prejavov, môže byť prístup jazykový, presnejšie etymologický. Zjednodušene
povedané, z etymológie slova „cultura“ a z následných sémantických posunov
tejto lexémy sa vyvodí jej komplexný význam a zmysel. Z lingvistického
hľadiska „kultúra“ ako lexikálna jednotka má svoj pôvod v latinskom „colere-
-cultura“ (t. j. opracúvanie, obrábanie, opatrovanie, zlepšovanie), ktoré pôvodne
označovalo obrábanie pôdy, poľnohospodársku prácu (odtiaľ aj – agricultura).
V klasickej latinčine sa toto slovo používa syntagmaticky usúvzťažnené
práve v uvedenej konštrukcii.
Prvá teoretická predstava o kultúre však spadá až do obdobia novoveku.
„Práve v tomto období sa kultúra stáva objektom filozoficko-teoretického záujmu
a nadobúda význam samostatného pojmu. Potvrdzuje to aj história samého
slova „kultúra“, ktoré sa podľa svedectva nemeckého lingvistu I. Niedermanna
vyskytuje ako samostatná lexikálna jednotka len od 18. storočia. Do tých čias
sa toto slovo používalo len v slovných spojeniach, ktoré označovali „funkciu
210