Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

tívne kompaktné osídlenie v obciach Gorna Mitropolija, Podem, Brašľanica
a Vojdovo. Problematike ich histórie je venovaných niekoľko monografií, a preto
sa jej nebudeme bližšie venovať (pozri napr.: Michalko 1936; Botík 1994;
Hrozienčík 1985). Pre potrebu našej štúdie považujeme za potrebné uviesť
niekoľko údajov, ktoré sú nevyhnutné pre správne pochopenie ich jazykovej
situácie.
Prvým z týchto údajov je pôvod Slovákov v Bulharsku, keďže prví Slováci
do Bulharska neemigrovali priamo z materského územia, ale už z existujúcich
osád na Dolnej zemi (pozri Michalko, 1936; Zelenák, 1992). 6 V spomínaných
troch obciach, ale aj na iných miestach v Bulharsku, 7 vytvorili pomerne početnú
enklávu. Štatistiky uvádzajú, že v tom čase žilo v Bulharsku vyše 1 000
Slovákov, 8 avšak po skončení Druhej svetovej vojny aj túto oblasť postihla
organizovaná reemigrácia a takmer 95% Slovákov žijúcich v Bulharsku sa
vysťahovalo do Československa (Vaculík, 1994). Sťahovanie do Československa
pokračovalo aj mimo reemigrácie a vďaka spoločnej československej národnosti
uvádzanej v bulharských dokumentoch je ťažké určiť presný počet
vysťahovaných Slovákov (pozri napr. Vasileva, 1995, s. 137). 9 Podľa dostupných
informácií doplnených o vlastný výskum sa na konci päťdesiatych rokov v pôvodne
osídlených obciach nachádzalo 50 Slovákov (pozri aj Vasileva, 1995,
Vaculík, 1994; Zelenák, 1994).
Vďaka pôvodu z rôznych oblastí Dolnej zeme mal aj jazyk Slovákov v Bulharsku
zmiešaný charakter. Nárečie, ktoré Slováci v Bulharsku používali bolo
južnostredoslovenským dialektom s osobitosťami príznačnými pre Novohradskú
a Hontiansku stolicu a zároveň nemalo pendant v inom slovenskom nárečí
(pozri: Habovštiak, 1993, 1994; podobne aj Blanár, 1951, 1994). 10 Jeho synkre-
6
Najpočetnejšie skupinky prichádzali zo slovenských osád na území dnešnej srbskej
Vojvodiny; z Padiny (okolo 120 rodín), Kovačice (asi 75 rodín), ďalej z rumunského
Nadlaku (okolo 115 rodín), ale aj zo Starej Pazovej, Bóľoviec, Hajdušice, Kisáča, Petrovca,
zo Semleku, Pitvaroša, Sarvašu, Slovenského Komlóša a i. Pozri: cit. Michalko,
s. 91. Vojvodovo bolo osídlené Slovákmi zo sv. Heleny v Rumunsku. Bližšie o tejto obci,
ktorú založili Česi a Slováci pozri: Penčev: Пенчев, Владимир: Tempus edax rerum, или
за миналото и настящото на войводските чехи. In.: Чехи в България – история и
типология на една цивилизаторска роля. T. 2.; Jakoubek, M.; Nešpor, Z.; Hirt, T.: Neco
Petkov Necov – Dějiny Vojvodova. B.m. : Občanské sdružení Vojvodovo 2006.
7
Viac informácií o Slovákoch v diaspóre u cit. Michalko; Penčev 2007, ako aj Blanár
1951.
8
Michalkov údaj z roku 1910 uvádza 1530 Slovákov. cit. s. 91.
9
Vasileva uvádza, že od oficiálneho začiatku reemigrácie (1946) do roku 1951 sa
z Bulharska do Československa vysťahovalo 2198 osôb. Mnoho Slovákov ale odišlo ešte
predtým, a to buď do Československa, alebo emigrovali do Argentíny. Pozri napr.: Botík,
Ján: Slováci v Argentínskom Chacu. Bratislava : Slovenské národné múzeum 2001.
10
A. Habovštiak sa venoval nárečovému charakteru slovenčiny používanej medzi
Slovákmi v Bulharsku (zameral sa na obec Gorna Mitropolija) a vydal Krátky slovník
nárečia slovenského gornomitropoľského (1993) a rad čiastkových štúdií. (Blanár 1951;
336