Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

viet je teda dvojnásobný – takmer 70 tisíc viet. Jadro anotovaných dát tvoria
nasledujúce texty:
● beletria (román Georgea Orwella 1984, román Ladislava Balleka Pomocník,
preklady rozprávok, mládežnícky román)
● odborné texty (historická monografia, lingvisticko-spoločenské štúdie)
● populárno-náučný štýl (texty z internetového portálu
● publicistika (texty z denníka SME a internetového časopisu InZine)
Teoretické východiská syntaktickej anotácie SNK predstavujú práce:
Hajič, Jan – Panevová, Jarmila – Buráňová, Eva – Urešová, Zdeňka – Bémová,
Alla – Kárník, Jiří – Štěpánek, Jan – Pajas, Petr: Anotace na analytické
rovině. Návod pro anotátory. Praha: ÚFaL MFF UK 1999. 214 s.
Nižníková, Jolana – Sokolová, Miloslava: Valenčný slovník slovenčiny.
Prešov: Filozofická fakulta v Prešove, Prešovská univerzita 1998. 270 s.
Oravec, Ján – Bajzíková, Eugénia: Súčasný slovenský spisovný jazyk.
Syntax. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1982. 261 s.
Pri pohľade na syntaktickú anotáciu SNK je potrebné uvedomiť si, že anotácia
SNK je inšpirovaná pražskou závislostnou syntaxou a projektom PDT 1.0
– analytickou rovinou českého závislostného korpusu. Teoretickým východiskom
PDT 1.0 bola Šmilauerova Novočeská skladba, z ktorej boli niektoré časti prispôsobené
počítačovému spracovaniu, teda spôsobu vešania jednotlivých syntaktických
závislostí vo vete. Rovnako sa autori opierali o valenčnú teóriu
profesorky Jarmily Panevovej.
Základnou príručkou pri anotovaní SNK bol manuál Anotace na analytické
rovině. Návod pro anotátory. Dôvodov na zvolenie smerovania v línii pražskej
závislostnej syntaxe bolo viacero:
● blízkosť syntaktickej štruktúry oboch jazykov;
● blízkosť teoretických východísk na analytickej rovine;
● bohaté skúsenosti českých kolegov z niekoľkoročného anotovania;
● vynikajúco zvládnutá technická stránka spracovania syntaktickej roviny
jazyka.
Rovnako však i ústretovosť a ochota pomôcť zo strany lingvistického
i programátorského kolektívu ÚFaL. V čase, keď sa syntaktická anotácia SNK
začínala, prebiehala v ÚFaLe už tretia, nadstavbová anotácia lingvistických dát
– anotácia tzv. tektogramatickej roviny. Z toho vyplýva, že mnohé cenné skúsenosti,
ale i omyly pražských lingvistov pri anotácii na analytickej rovine mohli
byť naplno využité pri syntaktickom anotovaní SNK.
Hoci východiskom syntaktickej anotácie SNK bola aj súčasná syntaktická
teória slovenčiny, v niektorých javoch a spôsoboch zachytenia jednotlivých
syntaktických vzťahov vo vete museli zaužívané konvencie v jazyku ustúpiť
počítačovému spracovaniu vetných štruktúr. Z konkrétnych prípadov osobitos-
141