Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

sa je zvýšiť medzikultúrnu toleranciu a pochopenie. Môže sa uskutočňovať
v mnohých formách a oblastiach edukácie, v žiadnom prípade nie je iba záležitosťou
výučby angličtiny ako cudzieho jazyka.
Keďže hovoríme o spoznávaní kultúry cieľového jazyka, je nevyhnutné
definovať pojem kultúra. Tá môže byť chápaná ako spôsob života, súbor spoločenských
zvykov, viera, zdieľaná história alebo súbor skúseností. Kultúra
môže byť synonymná s krajinou, regiónom alebo národnosťou alebo môže
prechádzať viacerými krajinami alebo regiónmi. Možnosť byť zaradený do
viacerých kultúr je vysoko pravdepodobná.
,,Culture is a set of the collective programming of the mind which distinguishes
the members of one group or category of people from another“ (Geert Hofstede).
,,It is a set of patterns of behaviour habits and of conduct, customs, laws, beliefs
and instinctive responses that are displayed by a society“ (Henry Steele Commager).
Kultúra je aj individuálnou ako aj skupinovou záležitosťou. Neberie do
úvahy iba správanie, ale aj to, ako sa jednotlivec cíti, ako myslí a koná.
Správanie sa príslušníkov určitej kultúry nesie v sebe istú informáciu. Tej
nemôžeme porozumieť, kým nepoznáme kód. Ako je možné dekódovať zvyky
iných? Rozlišujeme tri aspekty ľudského správania:
- prirodzené biologické činnosti ľudského tela
- aktivity technického typu – menia svet okolo nás
- expresívne aktivity – komentovanie sveta, menenie ho, avšak metafyzickými
prostriedkami
Tieto tri aspekty nie sú nikdy úplne oddeliteľné.
Komunikačné kanály sú rôzne. Signály, symboly a znaky v ľudskej komunikácii
môžu byť interpretované priamo (hovoriaci vs. počúvajúci) alebo nepriamo
(písanie listu – adresát dekóduje správu v ňom po jeho prečítaní).
Neverbálna komunikácia má takisto nezanedbateľnú úlohu pri prenose
správ alebo informácie. Zahŕňa:
- reč tela – pohyby, gestikulácia, držanie tela, pohľad, dotyky
- reč predmetov – používanie symbolov, artefaktov, reálií, oblečenia....
- jazyk okolitého prostredia – farba, svetlo, architektúra, príroda.....
Ray L. Birdwhistell (1960) nazval túto špecifickú disciplínu ,,kinestetikou“.
Zaoberá sa štúdiom pohybov tela, ktoré sú komunikatívne.
Medzikultúrne povedomie sa pri vyučovaní cudzieho jazyka často považuje
za piatu zručnosť- schopnosť uvedomovať si kultúrnu relativitu, nasledujúc
tak čítanie, písanie, počúvanie a hovorenie.
Claire Kramsch tvrdí, že ak je jazyk vnímaný ako spoločenský zvyk, kultúra
musí tvoriť samotné jadro výučby jazyka. Kultúrne povedomie musí byť
vnímané ako niečo, čo umožňuje jazykovú zručnosť a nie je akousi nahraditeľnou
piatou zručnosťou, pripojenou k čítaniu, písaniu, hovoreniu a počúvaniu.
190