Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

Okrem osobného priznania, že je Bielorus – „будучи природным белоруссом...“,
obsahuje aj odvážne tvrdenie: „...белорусское наречие должно считаться
самостоятельным: совокупность его характерных черт не повторяется
ни в одном славянском языке.“ (Januškevič, 1998. s. 154). Týmto bol položený
základ vedeckého výskumu samostatného bieloruského jazyka. Aj vďaka
tomuto vedeckému prínosu sa práca spolu s ďalšou К истории звуков и форм
белорусской речи (Varšava, 1893) stala súčasťou Karského magisterskej dizertácie,
ktorú obhájil 23. októbra 1893 na Kyjevskej univerzite. Táto dizertácia
nebola prelomovou len po obsahovej stránke, ale predovšetkým preto, že to bola
vôbec prvá dizertácia o bieloruštine.
Svojimi mnohými prevažne bielorusistickými prácami sa Karski zviditeľnil
vo vedeckom i slavistickom svete. Donedávna mu pripisovali autorstvo viac
ako osemsto vedeckých prác, monografií, štúdií a článkov, ale keďže ešte stále
sa objavujú nové a nové diela, ktoré rozširujú jeho bibliografiu, dnes je to vedec,
ktorého diela sa počítajú na tisícky. Jedným z veľmi známych diel je konfrontačná
práca Грамматика древнего церковнославянского языка сравнительно
с русским (Vilnius, 1888), ktorá len do októbrovej revolúcie roku 1917
uzrela svetlo sveta až v devätnástich vydaniach (Vilnius, Varšava). Medzi posledné
diela objavené až v 90. rokoch 20. storočia patria práce Пособие при
изучении русского языка и словесности (1886) a Православные святыни
г. Вилни (1899), ktoré sú svedectvom o živote vedca vo vilniuskom prostredí,
ktoré bolo v tom období centrom tzv. severo-zapadnogo kraja. Práve o tomto
úseku vedcovho života jeho manželka Zosja Scepuržynskaja povedala, že to
bolo najkrajšie obdobie. Aj keď sa Karski už pripravoval na doktorandskú dizertáciu,
bolo to veselé obdobie spojené s divadlom, karnevalmi a častými
návštevami v ich dome, kde sa mu dostávalo aj pracovného uznania.
V roku 1893 odchádza J. Karski do Poľska pracovať na Varšavskú univerzitu,
kde od 1. februára pôsobil ako lektor ruského jazyka. Varšava sa mu stala
osudnou a ostal tu 18 rokov, teda až do začiatku prvej svetovej vojny. Práve tu
sa stal profesorom ruského a staroslovienského jazyka, histórie ruskej literatúry
a začal prednášať slovanskú paleografiu, ruskú dialektológiu a gramatiku cirkevnej
slovančiny. Vo Varšave sa mu dostalo uznania aj vo forme kariérneho
postupu, pretože ho až dvakrát zvolili za rektora a to v rokoch 1905 a 1908.
Práca na univerzite ho napĺňala, ale nemôžeme povedať, že do Poľska odišiel
len za vedou. Pracovať tam šiel aj z čisto praktických dôvodov, aby zabezpečil
rodinu (v tom čase mal už tri deti – dvoch synov Sjarheja a Jauhena a dcéru
Natallju), keďže podľa zákonov ruského impéria bola práca v poľskej gubernii
ocenená za prvých päť rokov 25% štátnej odmeny a po ďalších piatich rokoch
až 50%. V každom prípade, J. Karski dokázal svojim deťom poskytnúť oveľa
viac, ako sa dostávalo jemu a zabezpečil, aby nikdy nepocítili biedu, ktorou
trpel on sám.
Ako vedec bol oceňovaný nielen finančne, ale, samozrejme, aj odborne. Už
v roku 1894 Karského prácu ocenila aj Ruská geografická spoločnosť, keď mu
104