Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

Biblí česká v Benátkách tištěná (tisk). Benátky 1506.
Zákon Nový najposléze po mnohých vytištěný (tisk). Mikuláš Klaudyán, Mladá
Boleslav 1518. Knihopis 17 096.
Nový Zákon (tisk, překlad bratr Lukáš?). Jiřík Štyrsa, Mladá Boleslav 1525. Knihopis
17 097.
Nový Testament všecek již nejposléze a pilně od Erazma Roterodámského přehlédnutý
(tisk, překlad Beneš Optát a Petr Gzel). Náměšť 1533. Knihopis č. 17 099.
Gramatika česká v dvojí stránce (tisk, Beneš Optát, Petr Gzel, Václav Filomates).
Náměšť 1533. Knihopis 6 637. Edice: Gramatika česká Jana Blahoslava. Red. M. Čejka,
D. Šlosar, J. Nechutová. Brno: MU 1991.
Nový Zákon vnově do češtiny přeložený (tisk, překlad Jan Blahoslav). Ivančice
1564. Knihopis č. 17 110. Faksimile: Nový Zákon vnově do češtiny přeložený. Red. Jan
Konopásek. Praha 1932.
Gramatika česká (rukopis, Jan Blahoslav, kolem 1570). Brno, UK 114. Edice: Gramatika
česká Jana Blahoslava. Red. M. Čejka, D. Šlosar, J. Nechutová. Brno: MU 1991.
K problematike tvorenia ekonomických termínov a ich používania
v odbornej a bežnej komunikácii
Iveta Rizeková
Ústav jazykov pri Ekonomickej univerzite v Bratislave
1. Terminologizácia
K produktívnym spôsobom obohacovania odbornej terminológie v akomkoľvek
vednom odbore patrí terminologizácia. Je to proces, pri ktorom sa termín
vytvorí použitím pomenovania z bežnej slovnej zásoby, pričom sa význam
slova modifikuje, špecifikuje. Lingvisti nazývajú tento spôsob aj sémantickým
tvorením termínov.
V ekonomickej terminológii nachádzame tiež dostatok príkladov, kedy netermín
podmienil vznik termínu. Skôr ako niektoré uvedieme, pripomenieme si
teoretické poznatky, ktoré nám umožnia pozorovať podobnosti, ale aj odlišnosti
v procese utvárania termínov spomínaným spôsobom. Ivan Masár (1991,
s.101) uvádza vo svojej Príručke slovenskej terminológie dva spôsoby použitia
bežnej lexiky pri tvorení termínu:
– modifikovanie či špecifikovanie (zužovanie alebo rozširovanie) významu,
kedy základný význam zostáva nezmenený a
– obrazné (metaforické, metonymické alebo synekdochické) prenášanie
významov.
O špecifikácii hovorí vo svojej Lexikológii Juraj Dolník (2003, s. 68-69)
v súvislosti s významami polysémických jednotiek. Špecifikáciu charakterizuje
ako „hypero-hyponymický vzťah, spočívajúci v tom, že sekundárny význam je
443