Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

2.1. Pri neodvodených, nemotivovaných slovesách by sme teoreticky mohli
vyčleniť onomaziologickú bázu (morfematicky pozostáva z gramatickej – formovej
morfémy a príp. realizovanej tematickej submorfémy), ktorá by bola
gramatickej povahy – signalizovala by prítomnosť dejovej sémy (chyt-ať, nies-
0ť, tr-ieť, hyn-úť, br-ať, čes-ať, ža-ť, žu-0ť, rob-iť, vid-ieť, krič-ať a pod.), no
onomaziologický príznak by sme však obsahovo nemohli špecifikovať, keďže
ide o synchrónne nemotivované slovesá. Slovotvorný základ sa tu totiž významovo
neopiera o odvodzujúce slovo tak, ako je to pri slovotvorne motivovaných
jednotkách, teda nenaznačuje, vo vzťahu k čomu sa dejový príznak realizuje.
Dané slovesá majú len lexikálny význam.
2.2. Ak sa pozrieme napr. na desubstantívne sloveso priateliť sa, môžeme
povedať, že OB vyjadrená príponou -iť sa naznačuje len veľmi všeobecný kategoriálny
význam – dejový príznak. OP potom dopĺňa to, že táto dejová séma
sa týka vzťahu k motivujúcemu slovu priateľ. Slovotvorná motivovanosť slova,
ktorá sa v tomto slovese synchrónne uvedomuje, tu teda napovedá o veľmi
všeobecnom význame slovesa. Potvrdzuje sa téza J. Furdíka, že slovotvorná
motivovanosť hrá v jazyku „úlohu ,nosnej informácie‘, ktorá v málo frekventovaných
slovách sprostredkúva ,hlavnú informáciu‘ ..., t. j. rámcovo naznačuje
lexikálny význam...“ (Furdík, 1993, s. 21 – 22). Toto tvrdenie sa v podstate
dotýka všetkých motivovaných lexém.
OS by sme v onomaziologickej štruktúre (na úrovni obsahu) lokalizovali do
onomaziologickej bázy, podobne ako J. Horecký 2 (2003), pretože OS bližšie špecifikuje
túto dejovú zložku z hľadiska sémantickej klasifikácie slovies. Z onomaziologickej
bázy izolovanej od onomaziologického príznaku totiž nevieme vyčítať,
či ide o činnostný, procesný alebo statický dej (procesné chud-n-úť oproti činnostnému
krad-n-úť, sad-n-úť, statické sed-ieť oproti procesnému dosp-ieť). Motivačnému
významu slovesa priateliť sa („dej vo vzťahu k priateľovi“) by mohlo zodpovedať
viacero fiktívnych interpretácií lexikálneho významu, napr. „konať ako
priateľ“, „navštíviť priateľa“, „odmietnuť priateľa“, „nakaziť sa od priateľa“,
„nahnevať priateľa“, „odviezť priateľa niekam“ a pod., no prostredníctvom onomaziologického
spoja sa interpretuje reálny lexikálny význam ako „mať niekoho
za priateľa/byť priateľom s niekým“ s implicitným sémantickým prvkom reciprocity.
K. Vužňáková (2006, s. 22) radí slovesá so slovotvorným významom „byť/stať
sa/stávať sa + substantívum, resp. adjektívum“ (priateliť sa, ovdovieť, zhavranieť,
gazdovať, lesknúť sa) do transpozičného typu onomaziologickej kategórie a vníma
ich ako prechod substancie, resp. vlastnosti na dej. Podľa našej mienky, ak môžeme
hodnotiť ako transpozíciu spredmetnenie deja alebo spredmetnenie vlastnosti,
2
„Podľa našej mienky tieto tzv. spoje treba klásť nie do oblasti onomaziologického
príznaku, ale do samého základu , do onomaziologickej bázy. Potom bude táto báza nielenže
odkazovať na vonkajší, pojmový obsah, ale bude zahrnovať aj možné sémantické
odtiene (významy), ba aj rozličné „onomatologické“ pravidlá, resp. poukazy na rozličné
fonologické alternácie“ (Horecký, 2003, s. 10).
218