Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

v strede mesta a trhu vyvesiť. A dievčatám, ktoré si panenstvo neuchránili,
i vdovám takisto, jedným bradavky odrezali, iným kožu stiahli z miesta hanby
či ražeň (роженъ) železný rozžeravený vrazili do hanby ich, až ústami vyšiel,
a tak priviazané stáli pri stĺpe nahé, dokiaľ telo a kosti ich rozpadli sa alebo
vtákom potravou neboli.
Rozbor: Tu je veľmi významný doklad našej teórie vplyvu dvora vojvodu
slovenského pôvodu. Slovo ražeň, v origináli rožen, je na západnom, príp. širšom
Slovensku 16. storočia viackrát doložené práve v tejto podobe (pozri HSSJ 5,
2000, s. 29) a my si trúfame povedať, že tento zrejmý západoslavizmus je slovakizmus.
9. anekdota: Raz bol na cestách i uzrel na nejakom bedárovi (сиромахě)
košeľu zodratú, krátku. I spýtal sa ho: „Máš ženu?“ On odvetil: „Mám, pane.“
On povedal: „Zaveď ma do domu tvojho, nech vidím.“ I uzrie ženu jeho, mladú,
súcu a zdravú. A povedal mužovi tomu: „A či si ľan zasial?“ On odvetil: „Pane,
mnoho mám ľanu“ a ukázal mu mnoho ľanu. A povedal žene jeho: „Prečo ty
lenivá si k mužovi svojmu; on musí siať i orať i teba chrániť (хранити) a ty
musíš na muža svojho oblečenie pekné a čisté vyrobiť a ty ani košeľu nechceš
jemu vyrobiť a si zdravá, súca telom, ty si vinná a nie muž tvoj. Ak by muž
nezasial ľan, to by muž tvoj vinný bol.“ A rozkázal jej ruky odseknúť a trup
(троупъ) jej na kôl naraziť.
Rozbor: Diskutabilný je predovšetkým výraz siromah. Toto pomenovanie
pochádza z turečtiny a znamená „chudák, úbožiak“. Už z roku 1588 ho máme
doložené z oblasti Divína v nominatíve plurálu siromaci (pozri HSSJ 5, 2000,
s. 256). Dodnes sa slovko siromach „úbožiak, chudobný človek“ zachovalo
v oblasti Chorvátskeho Grobu, v podstate v priamom susedstve Jura pri Bratislave,
hlavnom sídle svätojurských grófov, ale jeho pôvod v tejto oblasti treba
zrejme hľadať až v polovici 16. storočia, kedy tu páni zo Sv. Jura usadili chorvátskych
osadníkov (pozri Kropilák a kol., 1977, s. 482). S chorvátčinou
a Chorvátmi sa však naši grófi určite stretli aj skôr, keďže Žigmund bol slavónskym
bánom. Podľa OLA je siromak v slovinčine, v srbčine je siroma a siromach
je predovšetkým výraz bulharsko-macedónsky, ale ojedinelo i slovinský a, čo
je najdôležitejšie, miestami i chorvátsky (pozri OLA 8, s. 163).
Problematický je tiež výraz chraniti. Zástancovia rumunského autora v ňom
vidia nespochybniteľný doklad bulharčiny ako kultúrneho jazyka v Rumunsku,
pretože význam „kŕmiť“ má práve v tomto jazyku a nie v jazyku ruskom. Spomínané
sloveso sa vyskytuje na mieste, kde Drakula hovorí o mužových povinnostiach
voči žene: „on musí siať i orať i teba chraniti“. Z tohto kontextu však vôbec nevyplýva,
že by mal muž ženu „kŕmiť“. Môže ju predsa mať povinnosť „chrániť“,
a teda chraniti by bolo ruské, resp. všeslovanské slovo, psl. tvar *chorniti. Vo
význame „kŕmiť“ je len v južnoslovanských jazykoch (pozri Vasmer, 1973, s. 266),
ako substantívum charna „krmivo“ ešte i v kašubčine (pozri Machek, ,s. 204).
Za ďalší netypicky ruský výraz sa považuje ohlas rumunského trupea,
v origináli trup, ktorým sa mieni „trup“ a nie vraj ako v ruštine „telo“ (pozri
428