Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

ázu nášho výskumu tvorí 34 vybraných článkov (komunikátov), ktorých autorom
je jednak redaktor a jednak občan – prispievateľ.
Stereotypy chápeme ako „zafixovné, zautomatizované vzorce vnímania,
myslenia alebo správania, vrátane komunikačného“ – majúce pôvod v gréckych
slovách steron – nehybná figúra a typos – obraz, pojem. 2 Podľa významného
mediálneho teoretika Waltera Lippmana (1889 – 1974) potom vnímanie takto
spracovaných mediálnych obsahov funguje na princípe projekcie „subjektívnych
hodnôt na jestvujúci svet (realitu prostredníctvom navodených ,stereotypov‘...,
čím sa nekonštituuje obraz reality, ale špecifická kultúrno-civilizačná kvalita
– mediálne pseudoprostredie“. 3 Na základe tohto chápania stereotypov sme
vymedzili tieto (pre náš výskum relevantné) štyri hypotézy, ktoré charakterizujú
spomínané novinárske (redakčné, kolektívne) stereotypy:
S 1) Novinári píšu o bezdomovcoch administratívne – Znamená to aj prejavovanie
sa akéhosi „štylistického stereotypu“, keď novinári svoju ne-kreativitu
zakrývajú tým, že tému spracujú akoby administratívnym spôsobom. Výsledný
komunikát je potom iba súhrnom rôznych (prevažne protichodných) názorov,
správou o problematike. Často pod vplyvom stereotypov (vlastných i kolektívnych)
sa takýmto prístupom novinár od témy vlastne „dištancuje“.
S 2) Používanie neoverených a nesprávnych údajov – Tento problém je
dôsledkom buď novinárovej neschopnosti alebo (opäť) vyjadrením ľahostajnosti
sformovanej možno na báze stereotypov.
S 3) Skreslené informovanie – bezdomovci okom novinára. Tu už ide o prenášanie
novinárových stereotypov do komunikátu. Novinár totiž tému spracuje na
základe svojho stereotypného vnímania problematiky. Bernard Goldberg si v osemdesiatich
rokoch začal všímať: „že bezdomovci, které ukazujeme ve správách,
vypadaji trochu jinak než ti, které překračují na ulici. … Ti, které sme s oblibou
ukazovali v televizi, však vypadali docela jinak. Vypadali jako obyčejní lidé odvedle,
jako vy nebo já. Autori televizných zpráv tím chteli divákům sdělit, že tito
lidé nejen, že vypadají stejně jako my – ale také jsou stejní jako my.“ 4
S 4) „Najprv sa musia stať slávni, až potom sa ich o probléme bude písať.“
V tomto prípade ide o akúsi mediálnu ikonizáciu osobnosti bezdomovca. Takto
„medializovaná osobnosť“, dalo by sa povedať „mediálny bezdomovec“ symbolizuje,
reprezentuje (v zmysle synekdochického pars pro toto) všetkých
bezdomovcov. Známou „ikonou bezdomovcov v Bratislave“ bola svojho času
bezdomovkyňa prezývaná „Na jedlo“ nielen kvôli spôsobu, akým žobrala o peniaze,
ale aj kvôli nesporne originálnemu správaniu. Ďalšou medializovanou
bezdomovkyňou bola „Pani Magulová“. 5
2
Valček, P.: Slovník literárnej teórie, s. 312.
3
Valček, P.: Teoretici médií. IN: Otázky žurnalistiky 1 – 2/2006, s. 86.
4
Goldberg, B. 2005. Jak novináři manipulují, s. 53.
5
Pozri denník SME – vydania z 19.1.2006, s. I, príloha Bratislava, z 24.11.2005, s.
II, príloha Bratislava, z 16.1.2006, s. II, príloha Bratislava a z 23.12.2005, s. III, príloha
Bratislava
351