Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

Charakter bieloruskej deklinácie substantív v porovnaní
so slovenskou deklináciou
(Príspevok odznel na XV. kolokviu mladých jazykovedcov
7. – 9. 12. 2005 v Tajove.)
Jana Jusková
Inštitút rusistiky, ukrajinistiky a slavistiky, Filozofická fakulta
Prešovskej univerzity, Prešov
Bieloruština si zaslúži oveľa viac pozornosti, ako sa jej dostáva nielen popri
jej „východoslovanských sestrách“ ruštine a ukrajinčine, ale aj v celej rodine
slovanských jazykov. Všetky roviny jej jazykového systému ponúkajú ešte veľa
nepreskúmaného.
Vybrali sme si morfologickú rovinu, aby sme sa prostredníctvom porovnania
bieloruského deklinačného systému substantív so slovenským pokúsili (v povolenom
rozsahu príspevku) dokázať, že bieloruština je samostatný slovanský
jazyk so svojimi normami a pravidlami.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že slovenčinu od bieloruštiny viac vecí
odlišuje, ako spája: napr. slovenčina je jazyk západoslovanský a ako písmo
využíva latinku, bieloruština je východoslovanský jazyk písaný cyrilikou (azbukou),
rozdiely sú aj v pravopisných princípoch, funkcii prízvuku, ktorý je
v bieloruštine pohyblivý, má význam rozlišujúcu funkciu a pri skloňovaní podstatných
mien ovplyvňuje tvary pádových prípon 1 .
Okrem toho hlavným kritériom pre zaradenie podstatných mien do vzorov
je v slovenčine rod, až potom zakončenie slova, v bieloruštine o zaradení do
jednotlivých deklinácií (nie vzorov) rozhoduje práve zakončenie slova.
Môžeme sa na to však pozrieť aj z druhej strany – podľa toho, čo je v oboch
jazykoch spoločné. Začať sa dá pri členení jednotlivých slovných druhov. Je ich
desať v slovenčine aj bieloruštine: podstatné mená (назоўнікі), prídavné mená
(прыметнікі), zámená (займеннікі), číslovky (лічэбнікі), slovesá (дзеясловы),
príslovky (прыслоўе), predložky (прыназоўнікi), spojky (злучнікi), častice
(часціцы), citoslovcia (выклічнікі).
V podrobnejšom delení tiež nie sú rozdiely (tab. č.1), treba však spomenúť,
že podľa Jána Oravca (1983, s. 15) príslovky tvoria prechod k ohybným slovným
druhom, lebo značná časť z nich sa stupňuje.
V oboch jazykoch sú podstatné mená definované ako plnovýznamové slová,
najzákladnejšie a zároveň aj najvšeobecnejšie pomenovanie v jazyku. Môžu byť
vlastné (Bratislava, Andrej Sládkovič; Мінск, Якуб Кóлас) a všeobecné (voda,
1
V slovenčine je prízvuk viazaný na prvú slabiku, preto je tvar prípony len jeden
(porov. bieloruština mužský rod I. sg. -oм/ -aм, G. pl. –аў (-яў), -óў (-ёў), slovenčina
mužský rod I. sg. -om, G. pl. -ov).
239