Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

keďže jeho použitie sa javí ako neutrálne a pritom jasne slovenské. Vplyvom
analytickej bulharčiny meno spájajúce sa so slovesom nie je v genitíve, ako by to
v slovenčine väzba s jesto vyžadovala, ale v nominatíve. 17
b) Pri skúmaní dispozičnej existencie sa opätovne budeme venovať výberu
slovies.
Ako bolo vysvetlené v 1b dispozičná existencia hraničí s posesivitou. Pri
analýze prejavu Slovákov z Bulharska sa pri vyjadrovaní tohto druhu existencie
prevažne používalo sloveso mať. Domnievame sa, že aj v týchto prípadoch ide
o vplyv bulharského jazyka, keďže v ňom sa dispozičná existencia vyjadruje
slovesom има.
10. Ja som si (pripravila šaty pozn. L.M.), aby sme si to mali, aby to stálo všetko,
keď zomrie.
Zaujímavou je ukážka č.11, ktorá je kalkom z bulharčiny. Použité spojenie
mať v sebe/ u sebe zodpovedá bulharskému „да имаш в себе си“, v slovenčine
ho môžeme vyjadriť pomocou „mať so sebou“, „mať pri sebe“; „nosiť“. V predošlej
štúdii (2007 s. 36) sme na základe konfrontácie dospeli k záveru, že pri
spojeniach toho typu (pri použití slovesa mať s významom „nosiť“) dispozičná
existencia prechádza do posesivity, čo citovaná ukážka to výrečne potvrdzuje.
V KSSJ sa síce uvádza výraz „mať u seba peniaze“ ako nespisovný (správ. „mať
pri sebe peniaze“) (s. 474). Podobne ako v prípade používania tvaru sa v 3.os.pl.
považujeme tento jav za bulharský vplyv.
11. Keď kukuvička kuká, znači aby si mala peniaze v sebe, že budeš mať večno.
Ak nemáš u sebe tie peniaze a kukuvička kuká, že naveky nebudeš mať.
Nasledujúca veta by správne po slovensky mohla znieť: Bolo tu veľa Slovákov.
Pre absenciu príslovkového určenia miesta ju zaraďujeme k dispozičnej
existencii. Okrem nesprávneho tvaru (boli namiesto bolo) tu absentuje aj skloňovanie.
S tým istým javom sa stretávame aj v zápornej výpovedi.
12. Boli Slováci veľa, Bulhari ich mali rád.
13. Čo mohli, už neboli Slováci, už som nemala, jeden Slovák len bol.
Dispozičná existencia sa v oboch jazykoch prelína s posesívnou a lokalizačnou.
Pri jej vyjadrovaní v spisovných jazykoch sa využívajú obe slovesá, a to
badáme aj v ukážkach prejavu Slovákov v Bulharsku. Podobne ako pri absolútnej
existencii aj tu nachádzame nesprávne skloňovanie, príp. absenciu skloňovania.
c) Ako sme naznačili v 1c, lokalizačná existencia predstavuje najzložitejší
problém, keďže v oboch jazykoch možno realizovať výber slovesa podľa rozdielnych
kritérií.
Pri niektorých konštrukciách by sa mohlo zdať, že zodpovedajú vyjadrovacím
možnostiam slovenčiny, ako je tomu napr. ukážke č. 14., kde je použitý
posesívny datív vyjadrujúci či je vec na prospech či neprospech niekomu, niečomu
(cit. Horák, s. 285), v bulharčine by však táto veta znela identicky.
17
O používaní pádov pozri bližšie u cit. Blanár a Habovštiak.
340