Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

lingvistické s metódami a prístupmi typickými pre iné vedné odbory, čím vzniká
odbor, resp. medziodbor nový (ako napr. neurolingvistika, psycholingvistika,
sociolingvistika, etnolingvistika a pod.), rovnako dôležitým faktorom je aj to,
že mnoho styčných bodov, podnetov a tém, majú tieto moderné hraničné vedné
disciplíny spoločné i medzi sebou navzájom.
3. Kulturológia a lingvokulturológia
Či už lingvokulturológiu chápeme „len“ ako novovzniknutý medziodbor
v súčasnej lingvistike alebo ako samostatnú hraničnú vednú disciplínu, môžeme
konštatovať, že vznikla integrálnym prepojením dvoch pôvodne samostatných
vedných disciplín, a to lingvistiky a kulturológie, presne podľa vzoru iných
novokonštituovaných vedných disciplín. Dôvodom takéhoto spojenia je zrejme
aktuálna spoločenská objednávka, čo priznáva aj J. Kořenský, keď tvrdí: „Inštitucionálna
lingvistika bude i naďalej vyzývaná k rozmanitým medziodborovým
kontaktom a aplikáciám. Je vecou jej záujmu (napokon nielen čisto vedeckého,
ale i materiálneho), aby pred týmito výzvami neuhýbala, ale naopak
správala sa k nim ústretovo. Nezdá sa, že by sa objekt lingvistiky v dohľadnej
dobe uzatváral do seba, naopak jej vlastné vývojové tendencie a aplikačné potreby
budú neustále vyžadovať, aby do svojho predmetu infiltrovala stále širšie
sociálne, psychické a všeobecné semiotické súvislosti fenoménu ľudskej reči
(Kořenský, 1992, s. 98).
Jedným zo zdrojov lingvokulturológie je teda, prirodzene, samotná kulturológia,
veda ešte sama dostatočne nevyhranená a modelujúca sa, a tiež záujem
o jazykovú analýzu vybraných javov sociokultúrnej reality. Podľa koncepcie
našej poprednej kultorologičky Viery Gažovej (2003, s. 126) je kulturológia
„kreujúcim sa odborom, ktorý využíva, syntetizuje a integruje poznatky vied
o kultúre, človeku a spoločnosti. Vychádza z analýzy špecifík výkladu kultúry
v jednotlivých disciplínach skúmajúcich človeka a kultúru, zaoberá sa komparáciou
vied o kultúre a komparáciou jednotlivých kategoriálnych systémov,
identifikuje a systematizuje relevantné problémové okruhy.“ Ako ďalej uvádza
Gažová medzi najzávažnejšie témy súčasného kulturologického diskurzu v takomto
vymedzení patria: analýza kultúrnych podmienok spoločenských praktík,
produkcia a „prenos“ kultúrnych významov, orientácia na každodennosť, fenomén
mediálnej kultúry, globalizácia, kultúrna rozmanitosť, multikulturalizmus,
kultúrna identita, problém rodu, národa, etnicity, ekologické kontexty jestvovania
kultúry, kultúrne kompetencie, medzikultúrna komunikácia a iné témy. Ako
je vidieť, pri viacerých uvedených témach, resp. mikroproblémoch, sú paralely
medzi kulturológiou a jazykovedou viac ako zjavné (napr. v otázke medzikultúrnej
komunikácie, prenosu kultúrnych významov prostredníctvom komunikátu,
resp. textu a pod.).
Rovnako ako kulturológia aj lingvokulturológia je v súčasnosti zatiaľ príliš
nevyhraneným a kreujúcim sa vedným odborom. V najvšeobecnejšom poňatí
208