Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

Lichard, Daniel: Nasse nowé penjze. Viedeň, 1858.
Lichard, Daniel: Rozhovory o Matici slovenskej. B. Bystrica, 1865.
Lichard, Daniel: Slovo k úvodu. Noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci
život. roč. 1, č. 1, 1848, s. 1 – 2.
Komunikatívnosť v jazykovom vyučovaní
(Príspevok odznel na XV. kolokviu mladých jazykovedcov
7. – 9. 12. 2005 v Tajove)
Jana Kováčová
Katedra slovenského jazyka a literatúry, Pedagogická fakulta UMB, Banská Bystrica
288
,, Tak ako „medzery“ v pravopise
zostanú v človeku takmer po celý
život, aj nedostatky v jazykovom
prejave sú len ťažko odstrániteľné
a tento problém rastie s vekom“
(cit. podľa M. Marčekovej,
2002/2003, s. 121)
Komunikačné vyučovanie je svojím pôvodom termín z oblasti didaktiky
vyučovania cudzích jazykov, v ktorom sa začal objavovať od počiatku sedemdesiatych
rokov.
Komunikačné vyučovanie materinského jazyka vychádza z tzv. pragmalingvistiky,
ktorá nechápe jazyk ako systém rečových tvarov, ale ako súčasť správania.
Ľudia pri hovorení konajú /niečo tvrdia, prikazujú, získavajú informácie
a pod./.Prvoradým znakom komunikačného vyučovania je dialogická forma
hovoreného prejavu vyznačujúca sa jednoduchou vetou a nezložitou súvetnou
stavbou oznámenia.
Pragmatickým cieľom komunikačného vyučovania je podľa Ľudmily Liptákovej
a Jany Kesselovej (1994, s. 4) praktická príprava žiakov na každodenné
dorozumievanie sa s ľuďmi v rozličných komunikačných situáciách prostredníctvom
jazykových – spisovných a funkčne využitých nespisovných – i mimojazykových
prostriedkov. Je to vlastne snaha o adekvátne rečovo jazykové
zvládnutie každej komunikačnej situácie.
Jozef Mistrík (1984) považuje za komunikačné také vyučovanie materinského
jazyka, ktoré rozvíja schopnosť dieťaťa pohotovo používať lingválne
i paralingválne výrazové prostriedky v dialogických komunikátoch i v monologických
útvaroch v závislosti od všetkých vektorov komunikácie. Komuni-