Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

Špecifické spôsoby vyjadrenia posesivity
Alexandra Gerlaková
Katedra slovenského jazyka a literatúry,
Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela, Banská Bystrica
Vyjadrenie vzťahov pozorovaných vo vonkajšom svete patrí k podstate
komunikácie. Jedným z týchto vzťahov odpozorovaných človekom v prostredí,
ktoré ho obklopuje, je aj vzťah založený na ovládaní, vzťah vyplývajúci z existencie
vlastníctva a jemu podobných vzťahov. Ide o reláciu medzi (minimálne)
dvoma substanciami okolitého sveta, z ktorých jedna prislúcha druhej na základe
špecifického vzťahu vlastníctva.
Každý jazyk si na vyjadrenie istých daných vzťahov vo svojom vývine
vytvára súbor jednotiek a pravidiel (napr. gramatických, syntaktických), ktoré
umožňujú ich spracovanie a vyjadrenie.
Kategória posesívnosti ako jazyková kategória vyjadruje jeden z vývinovo
prvotných a základných sociálnych vzťahov, ktoré si ľudstvo vo svojej genéze
vytvorilo a ktorá sa zmenila na kategóriu jazykovú (Bednaříková, 1998). Neskôr
ju rozšírilo aj na typy iných podobných vzťahov. Je motivovaná vzťahom istej
substancie (posesor) k inej substancii (posesum) a charakterizuje sa ako obsahovo-sémantická
kategória vymedziteľná zámenom ČÍ, z ktorej možno špecifikovať
príslušnosť, vlastníctvo, teda vyjadrenie vlastníckeho vzťahu jednotlivca
(prípadne skupiny) k objektu jeho záujmu.
Túto kategóriu možno chápať v užšom i širšom zmysle. Posesivita v sebe
zahŕňa, obsahuje vlastnenie, disponovanie. Jej sémantickým signálom je sloveso
MAŤ so synonymnými paralelami VLASTNIŤ, VLÁDNUŤ, teda „pokladať
niečo za svoje na základe práva, byť majiteľom niečoho“ (Krátky slovník slovenského
jazyka, 1997, s. 803). Takýto vzťah definuje sféru subjektu (v prvom
pláne ide o človeka), priestor jeho dosahu, pričom základným sémantickým
modelom je posesor MÁ posesum. Formálna realizácia tejto obsahovej roviny
nemusí byť v jazyku vždy rovnaká. Na vyjadrenie posesívneho vzťahu existuje
množstvo špecifických jazykových foriem.
I v slovenčine existuje na vyjadrenie posesivity niekoľko možností, pričom
medzi základné spôsoby sa radí vyjadrenie privlastňovania pomocou predikácie
s využitím posesívnych slovies (Mal nádherný palác.; Patrilo mu všetko na okolo.
– Tatár, 1999), použitie foriem posesívnych adjektív (V tom zmätku zabil tatársky
lukostrelec kráľovho koňa. – Tatár, 1999), posesívnych pronomín (Môj dedo
vám to dosvedčí! – Tatár, 1999), ďalej je to forma posesívneho genitívu (Popri
zlých a ťažkých časoch pristavilo sa šťastie i v drevenici Jána Páľavu z Jasenového.
– Tatár, 1999). Okrem nich však existuje v jazyku množstvo iných vyjadrení
posesivity (explicitné vyjadrenie vlastníctva, forma posesívneho datívu,
posesívne zloženiny a pod.).
159