Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

Tu sa otvára analogický vzťah s genotypovým modelom, ktorý tvorí (minimálne)
dvojica alel, vlôh, ležiacich v homologických chromozómoch na identickom
lokuse. Ide v podstate o vertikálny vzťah dvoch lineárnych štruktúr (lokus – úsek
chomozomálnej DNA nesúci informáciu, kódujúcu určitý génový produkt, t. j.
miesto na chromozóme, na ktorom je uložený gén, porov. Terminológia genetiky,
1961) vytváraný párovosťou chromozómov v diploidnej bunke. V súvislosti
z prejavom určitého génu (s jeho expresiou) sa hovorí o fenotype, ktorý je
výsledkom 1. genotypu vrátane dominancie verzus recesivity alel (alelomorfných
génov) a 2. vplyvu prostredia na realizáciu zdedenej predispozície.
P. Žigo (2005, s. 21) navrhuje pri hľadaní princípov stavby, vývinu a fungovania
jazyka rešpektovať jednu zo základných axióm kvantovej teórie – princípu
superpozície, ktorý v zhode so citovanou prácou L. Smolina charakterizuje
definíciou: ak sústava môže byť v dvoch stavoch A a B s odlišnými vlastnosťami,
môže byť aj v stave, ktorý je kombináciou týchto stavov a.A + b.B. „Každá
takáto kombinácia sa nazýva superpozícia a je odlišná od ostatných“ (Žigo,
tamže). Pri analýze génov na totožnom lokuse homologických chromozómov
sa princíp superpozície prejavuje tým, že v dominantnej pozícii sú informácie
o genetickej informácii na danom úseku chromozómov, v ktorej sa neprezentujú
informácie obsiahnuté v iných génoch s epigenetickým vplyvom a vo vplyve
prostredia na expresiu daného znaku (porov. Žigo, tamže).
Vo vzťahu k statickému modelu Ruchovej teorémy s ohľadom na jazykové
inovácie konštatujeme, že pri poznávaní vertikálneho stavu je v superpozícii
kombinácia dvoch stavov, ktorá vznikla konfliktom pôvodných kritérií a identifikačného
prototypu, resp. napätím medzi dvomi stavmi v jazykovom systéme.
Použijúc terminológiu genetiky, výsledkom tohto konfliktu je recesivita pôvodných
kritérií a dominancia identifikačného prototypu. Výsledný stav jazykového
systému teda odráža nové kritériá mentálnej registrácie triedy, stopy pôvodného
stavu (rovnako pre expresiu geneticky podmieneného stavu v závislosti
od génu platí, že prejav génu nesie znaky kódované obidvomi alelami – neúplná
dominancia, kodominancia) a odráža sa v ňom vplyv prostredia, teda pôsobenie
zákonov z iných oblastí jazykového systému (viacero príkladov konfliktnosti
princípu vývinu a princípu analógie, ako aj relativizácie platnosti výsledkov
morfologických zmien zmenami v inej jazykovej rovine uvádza v citovanej
štúdii P. Žigo (Dolník – Mlacek – Žigo, 2003, s. 83 – 123).
Aj pri modelovaní dynamických aspektov morfologických inovácii využívame
protiklad vnútorných a vonkajších procesov (porov. Novotná – Mareš,
2005, s. 28 - 31). Vychádzame z predpokladu, že trieda, umiestnená v systéme
ostatných tried tej istej jazykovej roviny, má tendenciu vyrovnávať sa s okolím
v závislosti od miery rovnováhy v jazykovom systéme a od dominujúcich kritérií
jej mentálnej registrácie (princíp stability). Mathesiov pojem pružnej stability
okrem zachytenia pohybu v synchrónnom priereze jazyka vystihuje fakt,
že napätie medzi konštantnými a progresívnymi prvkami v jazykovom systéme
je prirodzeným prejavom relatívnej nevyváženosti systému (porov. Dvonč, 1984,
45