Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

časopis Studia Rossica Poznanienses jazykovedec Witkowski, Uspenskij zastrešuje
distribúciu na dve katedry a niektoré inštitúty v Moskve a vo vtedajšom Leningrade.
18 Druhé číslo je už bez účasti Uspenského v redakčnej rade. Hoci ako
príčinu uvádza zdravotné problémy, dôvod má, ako sa zdá, politický charakter.
Do časopisu prispievali lingvisti z celého sveta: Rusi, Francúzi, Nemci, Američania,
Angličania, Švédi a ďalší.
3. Styky s jazykovedcami
V korešpondencii vystupuje množstvo mien z oblasti jazykovedy, preto
spomenieme iba tie najvýznamnejšie, o ktorých sa Isačenko zmieňuje najčastejšie.
Jeho blízkym priateľom bol nepochybne adresát korešpondencie, Ľ. Ďurovič,
ktorý stál pri zrode časopisu Russian linguistics /RL/. Na Katedre slovanskej
filológie Vysokej školy pedagogickej v Olomouci má dobré pracovné
i priateľské vzťahy s L. Kopeckým a vtedy ešte ašpirantom R. Zimkom. V Nemecku
bol Isačenko v kontakte najmä s H. H. Bielfeldtom pôsobiacim na čele
Slavistického inštitútu v Berlíne, pre ktorého písal štúdie o Herbersteinovi,
a W. Steinitzom, ktorý bol v rokoch 1954-63 viceprezidentom Nemeckej akadémie
vied v Berlíne. V Amerike sa stretáva s N. Chomským a M. Hallem, ale
pravidelne korešponduje s D. S. Worthom pôsobiacim na Kalifornskej univerzite
v Los Angeles. Poľskú vetvu lingvistov reprezentuje W. Witkowski a A. Bogusławski.
Zo sovietskych lingvistov si nesmierna váži B. A. Uspenského,
ktorý síce oficiálne opúšťa redakčnú radu RL, ale i tak naďalej prispieva do
časopisu. Vzácnym prispievateľom do RL je aj G. A. Levinton, pochádzajúci
z Leningradu. V listoch sa vyskytujú aj ďalšie mená, napr. E. Sekaninová, P. Šíma,
H. Křížková, R. Růžička, J. Bělič, F. V. Mareš, K. Horálek, J. Marvan,
S. Urbanczyk, J.D. Apresjan, S. Karcevskij, I. A. Meľčuk, O. S. Achmanova,
A. A. Reformatskij.
Vyhranené vzťahy má Isačenko s hlavným redaktorom časopisu Voprosy
jazykoznanija- F. A. Filinom, ako aj s R. Jakobsonom, ktorý emigruje do Ameriky
a založí podľa vzoru pražskej školy tzv. harvardskú školu. Hoci Isačenko
na jednej strane R. Jakobsona uznáva, na druhej strane mu zazlieva nedostatok
úcty k ich učiteľovi N. S. Trubeckému, čo je dostatočným dôvodom na ochladenie
ich vzájomného vzťahu až do Isačenkovej smrti.
4. Oblasti záujmu, výňatky z bibliografie, prednášky
Ak nahliadneme do Isačenkovej bibliografie, zistíme, že jeho oblasť záujmu
je širokospektrálna. Nájdeme tu diela a články z oblasti všeobecnej jazykovedy,
slavistiky, slovinskej a srbochorvátskej filológie, staroslovienčiny, starej ruštiny,
v oblasti synchrónnej lingvistiky sa zaujímal o fonetiku a fonológiu, morfológiu,
18
List z 2. 8. 1974
113