Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

Dispozičné podoby frazém
Dana Baláková
Katedra slovenského jazyka a literatúry, Filozofická fakulta Katolíckej univerzity,
Ružomberok
Súčasná nielen slovenská frazeologická teória predpokladá existenciu viacerých
podôb frazémy 1 . V našej frazeologickej teórii sa vymedzujú uzuálne
a neuzuálne podoby: za uzuálne podoby sa vo všeobecnosti považuje invariant
s prípadnými variantmi (jednoduchými či komplexnými), t. j. dispozičné formy
zachovávajúce rovnaký význam (resp. v prípade sémantických variantov takmer
rovnaký význam); neuzuálne modifikácie sa realizujú v živej rečovej činnosti
a sú výsledkom zámerných individuálnych (funkčných, ale aj nefunkčných)
zásahov do identity danej jednotky, čiže ide o aktualizácie, ktoré predpokladajú
posun ustálenej významovej platnosti (Frazeologická terminológia, 1995, s. 10;
Mlacek, 2001, s. 100, 135).
V slovenskom somatickom frazeologickom fonde 2 sa možno stretnúť so
všetkými základnými (morfologická, syntaktická, lexikálna), ale i špecifickými
(kontextová, štylistická) či diskutabilnými (sémantická) druhmi variantnosti,
ako aj s ich kombinovaným alebo komplexným typom.
Za najbohatšie zastúpený typ variantnosti sa vo všeobecnosti považuje lexikálna
variantnosť, a to vlastná a slovotvorná. Ako však tvrdí Jozef Mlacek, je
nevyhnutné okrem vlastných lexikálnych variantov či frazeologických sérií
[predpokladaných potenciálnych variantov zachytených aj v slovníkoch – prišiť
niekomu niečo za krk (za golier); Div (dobre) mu oči nevypadnú mať jedovatý
(ostrý, pichľavý, štipľavý a pod.) jazyk; prižmúriť (privrieť a pod.) oko] vziať
1
V. Mokijenko za nevyhnutné v súvislosti s variantnosťou však považuje splnenie
podmienky „тождественности семантики фразеологизма“ a „относительнoй
тождественности синтактической конструкции“ (Mokijenko, 1980, s. 15, 25 – 26).
Pre F. Čermáka je variant iná a obvykle príznaková podoba (hlásková či morfologická)
príslušnej jednotky a treba ho odlišovať od manifestácie (spôsob použitia, konkrétna
forma výskytu systémovej jednotky) a od transformácií. Pod transformačnými zmenami
(gramatickými i štruktúrnymi) chápe štruktúrne modifikácie frazémy (ktoré môžu, a nemusia
viesť k vzniku novej FJ), ich výsledkom však je zmena funkcie (Čermák, 1985,
s. 241, 244).
2
Opis meritórneho jadra slovenskej frazeológie (somatických frazém) z hľadiska
exponovanosti somatických komponentov, konštrukčnej klasifikácie frazém a kvantifikácie
diapazónu jednotlivých typov; skúmanie dispozičných podôb vymedzeného korpusu
(viac ako 2500 jednotiek), ich diferenciácia z aspektu invariantnej či variantnej podoby;
resp. systémovolingvistické analýzy doplnené o sociolingvistický a pragmatický prístup
(dynamiku týchto jednotiek v jazykovej komunikácii) priniesli zaujímavé výsledky, ktoré
boli priebežne prezentované v odbornej tlači – okrem iného (Baláková 2004, 2005a, b)
aj na predchádzajúcom kolokviu (2005).
15