Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

Multijazykové spoločenstvá sa nelíšia len jazykovo, ale sú najčastejšie aj
etnicky, kultúrne a religiózne heterogénne. Členovia týchto spoločenstiev sa
každodenne stretávajú s manifestáciami viacjazyčnosti a viackultúrnosti, ako
sú: dvojazykovosť a dvokultúrnosť, prepájanie z jedného jazyka na druhý,
spoločný život rôznych hodnotových systémov a noriem, ktoré často jestvujú
v rozličných kultúrach (Štefánik, 2000).
Prieskum týchto situiácií predstavuje vážnu výzvu pre veľký počet základných
vied: lingvistiku, psychológiu, pedagógiu, dejepis, demografiu, neurológiu,
ako aj pre hraničné vedy: sociolingvistiku, psycholingvistiku, ktoré vznikli na
rozhraní už spomínaných základných vied.
Psychológia dvojazykovosti sa taktiež zaoberá fenoménom dvoj- a viac jazykovosti.
Jej úlohou je hľadať odpovede na nasledovné otázky (Göncz, v tlači):
• kto a v akých podmienkach sa stáva dvojazykovým
• ako sa dosahujú rôzne typy dvojazykovosti
• aké sú rozličné aspekty dvojazykovosti a dvokultúrnosti
• ako je spätá dvojazykovosť s vývinom ostatných psychických funkcií
• prečo rôzne druhy dvojazykovosti rezultujú rôznym vývinom osobnosti
Z tejto listiny otázok evidentne vyplýva, že predmet výskumu v psychológii
dvojazykovosti je dvojazykovosť a s ňou späté psychické fenomény, zvlášť
vplyv dvojazykovosti na vnútorný život jednotlivca, na jeho skúsenosť a správanie.
Psychológia dvojazykovosti sa práve zvýrazňovanín psychologických
aspektov dvojazykovosti rozlišuje od ostatných disciplín, ktoré za zaoberajú
fenoménom dvojazykovosti, ale nie aj jeho psychologickými komponentami.
Na druhej strane, takto môžeme rozhraničiť psychológiu dvojazykovosti od
ostatných psychologických disciplín, lebo ani jedna sa nezaoberá dvojazykovosťou.
Psychológia dvojazykovosti sa zaberá aj vplyvom dvojazykovosti na kognitívny
vývin dieťaťa, čo je tesne späté so vzdelávaním detí, ktoré sa nachádzajú
v menšinovej situácii, teda detí, ktoré sú nútené poznať dva jazyky: materinský
a jazyk spoločenského, väčšinového prostredia.
Vo Vojvodine deti z menšinových skupín: maďarskej, slovenskej, rumunskej,
rusínskej, svoje školenie na základnej škole môžu realizovať tromi spôsobmi:
1. počas ôsmych rokoch základnej školy školenie vo svojom materinskom
jazyku, kde sa srbský jazyk ako jazyk väčšiny, vyučuje ako osobitný
predmet počas všetkých ôsmych tried základnej školy (srbský jazyk ako
nematerinský);
2. v prvých štyroch triedach školenie vo svojom materinskom jazyku a potom
prechod vo vyšších ročníkoch na srbský vyučovací jazyk, pričom
svoj materinský jazyk majú alebo nemajú ako osobitný predmet;
3. školenie vo väčšinovom jazyku vo všetkých triedach základnej školy, pričom
materinský jazyk je alebo nie je zastúpený ako osobitný predmet.
482