Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

1. A ja jej vravím, počuj, každý nemá peniaze. Vieš ako sme boli my.
2. Aj naši Slováci boli veľmi dobre.
3. Otcova stará maminka, môjho otcova stará maminka keď prišli, ono jesto to
aj tam v tej knihy, a keď videli ako tu žijú, ako sa čo, tak potom od žiaľu sa im
puklo srdce.
Tvorenie záporu pomocou častice ni, ako aj tvar sa v 3.os.pl. patria k známym
črtám charakterizujúcim aj iné stredoslovenské, teda aj skúmané slovenské
nárečie v Bulharsku. Sme presvedčení o tom, že v tomto prípade sa nestretávame
so zachovaním pôvodného stavu, ale skôr že ten je výsledkom vplyvu bulharčiny,
kde sa zápor tvorí samostatnou časticou не a 3.os.pl. má taktiež tvar са,
čo prispieva k zachovaniu pôvodného stavu.
V nasledujúcom príklade je použité sloveso byť s negačnou časticou za
slovesom, nie pred ním. Tento jav môžeme zaradiť k vplyvom (pozostatkom)
stredoslovenskej proveniencie.
4. Možno aj vy ste ni ktovieako, ale my sme horšie.
5. Aj naši pensioneri sa ni dobre.
6. To u nás je ni.
Vo význame „jestvovať“, „existovať“ s použitím slovies mať a byť máme
relatívne málo príkladov, ale tie sú z konfrontačného hľadiska nesmierne zaujímavé.
Často sa používa tvar jesto, ktorý síce patrí k tvarom existenciálneho
významu slovesa byť, ale ako upozornila K. Buzássyová (1972, s. 23) obsahuje
v sebe implicitné vyjadrenie dostatočného množstva, a tým patrí skôr do sféry
vyjadrovania dispozičnej existencie. 16 Respondenti ho však používali aj na
vyjadrenie absolútnej existencie:
7. Pánboh jesto, jesto, jesto.
8. Nemôžem povedať že každý je taký, lebo v každej nácii jesto človek aj dobrý
aj planý.
K významu „žiť“, „existovať“ môžeme zaradiť aj nasledujúce vyjadrenie,
v ktorom sa opäť využíva tvar jesto.
9. Štyri sme boli. Jesto druhie dekade, ale ja ti nemôžem povedať kde sú.
V analyzovaných ukážkach vidíme, že okrem v literatúre zaznamenaných
znakov slovesa byť, akými je tvar 3.os.pl, či tvorba záporu, nachádzame aj absolútne
používanie slovesa byť, v situáciách, kde sa v slovenčine vyskytuje sloveso
mať sa, čo je nepochybne výsledok bulharského vplyvu. Ďalším zaujímavým
prejavom je využitie tvaru jesto v prípadoch, keď sa v slovenčine používa sloveso
byť (7), alebo v prípadoch kde sa aj v slovenčine môže využiť tento tvar (8, 9).
Domnievame sa, že používanie tvaru jesto je výsledkom nepriameho bulharského
vplyvu. V uvedených prípadoch by sa v bulharčine malo použiť sloveso има
respondenti vyberajú iné sloveso, v tomto prípade v bulharčine neexistujúce jesto,
16
V dostupných ukážkach prejavu Slovákov z Bulharska z prác citovaných autoroch
sme sa stretli s použitím slovesa jesto len vo význame „byť k dispozícii“. Porovnaj: „Bolo
počuť, že v Bugárskej jesto mnoho zemi a že dávajú.“ (Blanár, 1951, s. 113).
339