Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

cistického štýlu, v ktorom sa podávajú informácie o aktuálnych udalostiach
každodenného života. Informácia sa v nej stretáva s vecnosťou a faktografickosťou,
pretože pri tomto žánri ide najmä o sprostredkovanie faktov. Reportáž
nepredstavuje len strohú informáciu o rôznych udalostiach, ale autor ich aj
hodnotí a vyjadruje vlastný názor. 7 Podstatným znakom reportáže je dokumentárnosť,
ale môžu sa v nej uplatniť aj umelecké obrazy. Ako už bolo spomínané,
reportáž patrí medzi žánre, ktoré stoja na pomedzí publicistiky a umeleckej literatúry.
Vzniká na platforme publicistického štýlu, ktorý v menšej alebo väčšej
miere dopĺňajú prvky umeleckého štýlu. 8 Reportáž zahrnuje rozmanitú, vnútorne
nediferencovanú oblasť dokumentárnej prózy. Je novšieho pôvodu. Vznikla
s rozvojom moderného časopisectva a novinárstva, ale rozširuje sa aj na iné
oblasti súčasnej slovnej komunikácie. Cestopis patrí k najstarším druhovým
formám vôbec. V novom triedení a chápaní pojmov sa ale stáva jednou z odrôd
reportáže, teda pojmom užším, podriadeným. Súčasne však reportáž preberá
veľmi často kompozičnú stavbu i celkovú štruktúru cestopisu. Moderná reportáž
sa noeticky a sčasti aj štrukturálne zrodila z cestopisu. Do ďalších oblastí
reportáž preniesla tvárne postupy cestopisu i v ňom vyjadrený typ vzťahu autora-rozprávača
k skutočnosti.
Protirečivé postavenie cestopisu v literárnohistorickom procese i v synchronickom
systéme druhových hodnôt vyplýva predovšetkým z jeho špecifickej
druhovej štruktúry. Cestopis sa opiera o konkrétny zážitok autora a nevyžaduje
si tvorivú fantáziu v takom stupni ako druhy epickej fikcie. Štruktúra cestopisu,
najmä jeho kompozičná výstavba, kladie isté obmedzenia. Neposkytuje také
široké pole pre voľný experiment a tvarové novátorstvo ako fiktívna próza.
Menej podlieha zmenám a formám obrodenia v literárnohistorickom procese.
Cestovanie ako určitá forma vzťahu človeka ku skutočnosti, ako lineárny pohyb
v priestore a čase, ako aj jeho umelecká reprodukcia – cestopis, ostali nemenné.
Konštantné znaky cestopisnej štruktúry – dokumentárnosť, dominujúca pozícia
autora a jeho výpovede v prvej osobe, lineárny pohyb od jedného časového
a priestorového bodu k druhému – sú ustálené. Cestopis preto prechádzal v dejinách
literatúry menšími zmenami v druhovej štruktúre ako iné druhy epickej
prózy. Cestopis a ostatné formy dokumentárnej prózy v protiklade k epickým
druhom umeleckej fikcie sa nepohybujú po takej výraznej evolučnej línii a nevyznačujú
sa takou dôraznou premenou druhových a štýlových vlastností.
Cestopis môže mať pritom v istých vývinových obdobiach a situáciách výrazný
vplyv na vývin fiktívnej epickej prózy. Do jej premeny môže zasiahnuť uvoľňovaním
štruktúry epického druhu a otváraním nových možností. O plodnom
vplyve cestopisnej literatúry na tvorbu epickej fikcie svedčia impulzy načerpané
z cestopisu a použité vo fiktívnej próze. Aj cestopis ako samostatný literárny
7
porov. Findra, J. – Gombala, E. – Plintovič, I.: Slovník literárnovedných
termínov. Bratislava: SPN 1987, s. 292 – 293.
8
porov. Žilka, T.: Poetický slovník. Bratislava: Tatran 1984, s. 313 – 314.
533