Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

Vzťah posesivity sa chápe rôzne:
- vzťah záujmovej účasti zahŕňajúci vlastnenie konkrétnych predmetov,
mentálne vlastnenie a vzťah daný záujmom či účasťou osoby na obsahu
komunikácie (Poldauf – citované podľa Bednaříková, 1998, s. 18 – 23);
- v „širšom“ zmysle ide o „príslušnosť“, vzťah medzi dvoma substanciami,
pričom prvá substancia prináleží druhej ako prislúchajúca, logicky podriadená;
ide o súhrn odtienkov vzťahov príslušnosti, zahŕňajúci vzťah osoby
k predmetu, osoby k osobe, osoby k častiam svojho tela alebo psychiky
či osoby k určitým akciám, ktoré sú v sfére jej úzkeho záujmu (Zimek
– citované podľa Bednaříková, 1998, s. 18 – 23);
- jav zovšeobecňovania, uvedomenie si objektívnej skutočnosti v individuálnom
i spoločenskom vedomí, pričom ide o jazykovú objektivizáciu,
konkretizáciu vo vzťahu k účastníkom komunikačného aktu (Štěpan
– citované podľa Bednaříková, 1998, s. 18 – 23);
- považuje sa za gramatickú kategóriu, ktorá sa vyjadruje lexikálnymi a gramatickými
prostriedkami. Z hľadiska obsahu sa potom pod posesívnosťou
rozumie vzťah medzi vlastníkom a privlastňovaným javom. Z pohľadu
vlastníka ide o vlastnenie, z pohľadu privlastňovaného javu o prináležitosť.
Takto chápaná gramatická kategória posesívnosti prekračuje rozsah
vlastníctva a prináležitosti vo vlastnom užšom zmysle (Daneš, Hausenblas
– citované podľa Bednaříková, 1998, s. 18 – 23);
- na pozadí posesívnej predikácie sa hovorí o spojení majiteľa a majetku
(Mathesius – citované podľa Bednaříková, 1998, s. 18 – 23);
- je to relácia medzi dvoma substanciami, pri ktorej možno hovoriť o istej lokalizácii
objektu vlastnenia (posesa) do sféry záujmu vlastníka (posesora),
pričom povrchový, formálny signál tejto lokalizácie je rôzny; realizuje sa
prostredníctvom špecifických lexikálnych, morfologických, syntaktických
i slovotvorných prostriedkov (Bednaříková, 1998, s. 18 – 23);
- ako nerozštiepený pojem, ako kategória skladajúca sa z niekoľkých
subkategórií, pri skúmaní ktorej nejde len o čistý vlastnícky vzťah medzi
posesorom a posesom, ale aj o spätosť s vyjadrením aj iných významov
(Buzássyová, 1980, s. 261);
- kategória posesívnosti sa chápe aj ako kategória odcudziteľnosti na jednej
strane a neodcudziteľnosti na strane druhej. Ide o priame, prípadne
nepriame vlastníctvo substancie, ktorú vlastník nadobudol bez vlastného
pričinenia (vnútorné vlastníctvo) alebo inak získal (ustanovené vlastníctvo)
do svojho dosahu (Krupa, 1980; Kategorija posessivnosti v slavianskich
i balkanskich jezykach, 1989).
Posesivita nachádza svoje vyjadrenie v špecifických jazykových jednotkách
(lexikálnych, slovotvorných a pod.), či už je spracovaná pojmovo prostredníctvom
osobného (forma adjektív, pronomín) a menného (tvar genitívu) privlastňovania
alebo myšlienkovo s použitím predikácie (napríklad posesívny datív,
konštrukcie so slovesom BYŤ; posesívny vzťah sa tu vo väčšine prípadov len
160