Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

vanou podobou jména.“ (Šrámek, 1999, s. 36). Obidva modely sú súčasťou
každého propria, t. j. vzťahový aj slovotvorný model sú jednou zo základných
organizačných zložiek propriálnej sféry jazyka.
Podľa teórie R. Šrámka sa dá vzťah pomenúvateľa k pomenúvanému objektu
vymedziť štyrmi obsahovo-sémantickými kategóriami, ktoré sú vymedzené
zámenami:
I. „kde“
II. „kto, čo“
III. „aký, -á, -é, akí“, „za akých okolností“
IV. „čí“
J. Pleskalová, ktorá vychádza z tejto Šrámkovej koncepcie, nahradila rímske
číslice písmenami A, B, C, D 2 .
Zámená vymedzujúce jednotlivé kategórie vzťahových modelov majú platnosť
onomastickej univerzálie, pretože platia všeobecne v každom jazyku. Pri
terénnych názvoch, ktoré sú často dvoj a viacčlenné, sa jednotlivé druhy vzťahových
modelov vzájomne kombinujú s uvedenými štyrmi druhmi jednoduchých
vzťahových modelov, pričom nie všetky kombinačné možnosti sa môžu využiť.
J. Pleskalová pripomína, že v určitých oblastiach sú dominantné kombinácie
vzťahových modelov, ktoré môžu v iných regiónoch absentovať alebo sa pohybujú
na periférii onymickej nominácie.
Viacčlenné vzťahové modely pozostávajú z dvoch častí – primárnu časť
tvorí člen vyjadrujúci hlavný vzťah k pomenovanému objektu (J. Pleskalová ho
graficky vyznačuje podčiarknutím); sekundárnu časť tvorí člen, ktorý bližšie
charakterizuje primárnu časť (najčastejšie vo forme zhodného/nezhodného
prívlastku), napr.: Dolné záhrady zodpovedajú modelu C + B (podľa Šrámkovej
koncepcie III. + II). Predponové proprium sa v zápise od predložkového vlastného
mena odlišuje polohou (medzerou) pri nadradenom propriu 3 : predložkový
typ: Za humnami; predponový typ: Zahrby; predponovo-príponový typ: Záhorie.
Špecifikum hydroným (v porovnaní s terénnymi názvami, oronymami a pod.)
spočíva v tom, že motivačnými činiteľmi už nie sú len apelatíva viažuce sa na
oblasť vody (takto sa proprializáciou tvorili hydronymá v minulosti – potok >
Potok, rieka > Rieka, bažina > Bažina, kaluž > Kaluž...), teda vzťahový model
netvorí proprializované apelatívum, ale motivantami sú predovšetkým ojkonymá,
terénne názvy, antroponymá a pod. Vodný tok, ako rozsiahly onymický
objekt (čo sa týka geografickej dĺžky) môže mať preto aj niekoľko názvov
2
R. Šrámek musel použiť rímske číslice a nie písmená, pretože okrem štyroch základných
vzťahových modelov vo svojej (všeobecnej) teórii pracuje s kategóriou životné
propriálne objekty (ojkonymá, označuje ich písmenom A) a neživotné propriálne objekty
(anojkonymá, označuje ich písmenom B).
3
Symbolický zápis predložkového toponyma je p + N, predponové toponymum +N
a predponovo-príponový typ +N+ (symbol N označuje vlastné meno – nomen).
303