Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

„Chceme, pane!“ On rozkáže zavrieť dom a zapáliť ohňom a všetci tam uhoreli.
I hovorí k bojarom (болąромъ): „Vedzte, že som učinil tak preto: po prvé,
nech nie sú na obtiaž ľuďom a nikto aby nebol chudobný v mojej zemi, ale všetci
bohatí, po druhé vyslobodil ich, aby netrpel nikto z nich na tomto svete kvôli
chudobe alebo kvôli neduhu.
Rozbor: Zástancovia rumunského autora hovoria, že slovo milosť sa v starej
ruštine v takomto kontexte a význame nevyskytuje. Nie je isté, či to možno
akceptovať, v starej slovenčine však neznáme nie je. Jeden z významov slova
milosť je aj „priazeň, blahosklonnosť, obľuba, ktorú vyššie postavená osoba
preukazuje osobe podriadenej“ s dokladmi od 16. storočia (pozri HSSJ 2, 1992,
s. 301). Slovo bojar sme už spomínali.
6. anekdota: Raz prišli k nemu z uhorskej zeme dvaja latinskí mnísi, milosti
(милостьши) prosiac. On rozkázal ich ubytovať oddelene a pozval k sebe jedného
z nich a ukázal mu okolo dvora množstvo nespočetné ľudí na koloch a na
kolesách a spýtal sa ho: „Či dobre tak som urobil a čo ty súdiš o tých na koloch?“
On povedal: „Nie, pane, zle robíš, bez milosti keď trestáš, panovník má milostivý
byť; a tí na koloch mučeníci sú.“ Pozval i druhého a pýta sa ho to isté. On odvetil:
„Ty, pane, od Boha máš moc, zločinných trestať i dobročinných odmeňovať,
a títo zlo činili, po svojej zásluhe boli potrestaní.“ On zavolal prvého a hovorí mu:
Prečo si ty z kláštora a z cely svojej odchádzal za veľkými panovníkmi, neznajúc
ničoho? Teraz sám si povedal, že títo mučeníci sú. Ja i teba chcem mučeníkom
učiniť, aby aj ty si s nimi bol mučeník.“ A rozkáže ho na kôl naraziť cez konečník.
A druhému rozkáže dať 50 dukátov (доукатъ) zlata, hovoriac: „Ty si rozumný
muž“ a rozkáže ho na voze s poctami odviezť do uhorskej zeme.
Rozbor: Okrem už vyššie analyzovaného výrazu milosť sa za doklad rumunského
autora považuje slovo dukát „zlatá uhorská minca vyššej hodnoty“.
Môžeme ho však jednoznačne opäť zaradiť medzi tzv. administratívne výrazy.
7. anekdota: Raz prišiel kupec – hosť nejaký z uhorskej zeme do jeho mesta.
A podľa jeho príkazu odstaví voz svoj na ulici mesta pred palácom i tovar
svoj na voze; a sám spal v paláci. A prišiel niekto a ukradol z voza 160 dukátov
(доукатъ) zlata. Kupec prišiel k Drakulovi povediac mu o strate zlata. Drakula
mu povedal: „Choď, túto noc sa ti zlato vráti.“ A rozkáže po celom meste hľadať
zlodeja, hovoriac: „Ak nenájdete toho zlodeja, tak celé mesto zničím.“ A rozkáže
svoje zlato položiť do voza v noci a priložiť jednu zlatku. Keď kupec vstal
a našiel zlato, spočítal ho jedenkrát, druhýkrát; našiel jednu prebytočnú zlatku.
A šiel k Drakulovi, hovoriac: „Pane, našiel som zlato. A je tu jedna zlatka nie
moja, je navyše.“ Vtedy priviedli i zlodeja onoho i so zlatom. A povedal kupcovi:
„Choď v pokoji; keby si mi nepovedal o zlatke, bol som pripravený i teba
s tým zlodejom na kôl naraziť.“
Rozbor: Z týchto sa za problematické môže považovať iba spomínaný výraz
dukát.
8. anekdota: Ak sa žena vydatá na mužovi cudzoložstva dopustila, on prikázal
hanbu jej vyrezať a kožu stiahnuť a priviazať ju nahú a kožu tú na stĺpe
427