Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

1.3. Synekdochické pomenovania
V registri ekonomických termínov nájdeme aj synekdochické pomenovania,
čiže také, pri ktorých je celok pomenovaný jeho časťou (pars pro toto) alebo
časť celkom (totum pro parte). Hoci sa s väčším výskytom prenášania príznaku
stretneme najmä v technickej literatúre, niekoľko príkladov našlo svoje miesto
aj v ekonomickom jazykovom prostredí.
v Pars pro toto možeme ilustrovať na spojení „únik mozgov“, ktorý VEE
(2002, s. 872) vysvetľuje ako živelný pohyb vysokokvalifikovaných odborníkov
z oblasti vedy a techniky z jednej krajiny do druhej alebo „únik svalov“ (VEE,
s. 873), t.j. odchod nekvalifikovanej pracovnej sily z rozvojového sveta i niektorých
európskych krajín do vyspelých krajín.
Hoci sémantické tvorenie termínov na báze prenášania významu bolo známe
už dávno, tento spôsob obohacovania terminologickej zásoby nezanikol. Stále
pretrváva najmä v odboroch, kde sa prejavuje angloamerický vplyv. Ekonomická
terminológia je toho dôkazom.
2. Determinologizácia a synonymia
Jednou z charakteristík termínu je jeho definovanosť, od ktorej závisí úspešná
výmena informácie. Podľa J. Dolníka (2003, s.175) je definícia termínu
„kondenzátom štruktúry poznávacích a myšlienkových prvkov, ktorý vyplýva
z obsahu špecifických alebo všeobecných vedeckých pojmov. Definovať znamená
explicitne rozvinúť tento kondenzát a obsahovo ho presne ohraničiť.“
S definovanosťou termínu úzko súvisí i jeho kontextová autonómia. To znamená,
že porozumenie významu termínu (pojmu) si nevyžaduje kontext. O skutočnosti,
že termín by mal byť v rámci istého vedného odboru jednoznačný, sme
sa zmienili už vyššie.
V súčasnej dobe sme stále viac a viac vťahovaní do problémov súvisiacich
s ekonomickou realitou. Dennodenne vnímame, a to hlavne z médií, či už vedome
alebo podvedome množstvo ekonomických výrazov. Termíny, ktoré sú
v ekonomickej teórii presne zadefinované, častým používaním v každodennom
živote strácajú punc odbornosti, udomácňujú sa v bežnej komunikácii a neraz
modifikujú svoj význam.
Pri tomto procese determinologizácie môžu nastať dva prípady:
– termín sa i naďalej používa v danom odbore a zároveň aj v bežnej komunikácii
– termín prejde len do sféry netermínov a ako termín zanikne
Pokúsime sa analyzovať niektoré frekventované termíny z oblasti ekonómie
a zároveň zhodnotiť dôsledky ich determinologizácie.
v Termíny hospodárnosť – efektívnosť:
V ekonomických kruhoch (Bielik, s.79) sa pod termínom hospodárnosť rozumie
racionálne využitie výrobných zdrojov, ktoré sa prejavuje buď v úspornostnej
447