Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

Krátky slovník slovenského jazyka. Bratislava: Veda, 1997. Tretie, doplnené a prepracované
vydanie. 944 s.
KRUPA, Viktor: Jednota a variabilita jazyka. Bratislava: Veda, 1980.
MAJTÁN, Milan: Z lexiky slovenskej toponymie. Bratislava: Veda, 1996.
Morfológia slovenského jazyka. Red. J. Ružička. Bratislava: Vydavateľstvo SAV,
1966. 896 s.
ORAVEC, Ján – BAJZÍKOVÁ, Eugénia – FURDÍK, Juraj: Súčasný slovenský spisovný
jazyk. Morfológia. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1984. 232 s.
PIŤHA, Petr: Existuje datív posesivní? Slovo a slovesnost, 32, 1971, s. 301 – 311.
STANISLAV, Ján: Dejiny slovenského jazyka II. Tvaroslovie. Bratislava: Vydavateľstvo
SAV, 1958. 744 s.
STANISLAV, Ján: Starosloviensky jazyk 1. Prvé vydanie. Bratislava: Slovenské
pedagogické nakladateľstvo, 1978. 372 s.
ŠTĚPAN, J.: Ke kategorii posesivity a jejímu stvárneňí v jazycích. Slovo a slovesnost,
46, 1985, č. 1, s. 20 – 27.
TATÁR, Jozef: Turčianske povesti. Martin: Matica slovenská, 1999.
VACHEK, Josef: Ještě k osudu českých posesivních adjektiv. Slovo a slovesnost, 33,
1972, 2, s. 146 – 148.
O skloňovaní niektorých chorvátskych miestnych názvov
v slovenčine
Siniša Habijanec
Katedra slovenského jazyka a literatúry, Filozofická fakulta Univerzity v Záhrebe
Chorvátsko-slovenské jazykové vzťahy sú veľmi starobylé a ich začiatok
možno datovať rokom 1102, v ktorom sa Chorvátsko stalo súčasťou Uhorska
a ktorý zároveň označuje aj začiatok osemstoročného spolunažívania Slovákov
a Chorvátov v jednotnom štátnom útvare. Tieto vzťahy nadobúdajú intenzívnejší
ráz v 19. storočí súbežne s rozkvitajúcim obrodením u obidvoch národov, keď
sa v slovenskej obrodeneckej tlači začínajú objavovať rôzne dovtedy málo
známe chorvátske miestne názvy. V našom príspevku sa sústredíme na najnovšie
obdobie – obdobie začínajúce sa spoločenskými zmenami v r. 1989, po ktorých
sa Chorvátsko stalo jednou z najčastejších a najobľúbenejších letných destinácií
dovolenkujúcich Slovákov. Takto sa čoraz častejšie výskytujú chorvátske miestne
názvy v súvislosti s turistickým ruchom, a to predovšetkým v publicistike,
bežnej a vysokej, v hovorovej reči a prenikajú aj do literárneho žánru.
Pri prieskume morfonologického prispôsobovania a skloňovania chorvátskych
miestnych názvov v slovenských internetových zdrojoch, ktoré sa z objektívnych
príčin javili ako najprístupnejšie na účel výskumu, vyšlo najavo, že
pri styku s chorvátskymi miestnymi názvami slovensky hovoriaci narážajú na
typické problémy súvisiace s fonologickým, morfonologickým a morfologickým
167