Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

Podľa výsledkov dotazníkového výskumu je rodina najsilnejším ohnivkom,
ktorý podporuje pozíciu slovenčiny ako živého, funkčného jazyka, a to tak
v slovenských, ako aj v etnicky zmiešaných obciach. Dôležitosť používania
jazyka v rodinnej komunikačnej sfére pre zachovanie jazyka určitého etnika
potvrdzuje aj Clyne: „if a language is not transmitted in the home, it is not likely
to survive another generation“ (Clyne 2003, s. 22).
Táto „proslovenská“ aktivita rodiny je podporovaná verejnými inštitúciami
len v slovenských obciach, v ostatných sa to deje minimálne. V slovenských
obciach – Bodonoš a Nový Šastelek – hlavným vyučovacím jazykom v školách
je slovenčina, v etnicky zmiešaných obciach – Harasov a Derna – je ním rumunčina;
slovenčine sú vyhradené dve výberové hodiny týždenne. Rodina je teda
v etnicky zmiešaných obciach jediným zdrojom slovenských jazykových podnetov,
viac-menej úspešne sa snaží vyvážiť nepomerne silnejšiu pozíciu rumunčinu,
ktorá sa hrnie zo škôl, kostolov, masmédií atď. V etnicky zmiešaných obciach,
najmä v obci Harasov, sme si všimli vzostupnú pozíciu rumunčiny, a to hlavne
v mladších rodinách, kde rodičia sú vystavení silnému vplyvu rumunčiny na
pracoviskách. Dominancia rumunčiny sa prejavuje potom v komunikácii príslušníkov
mladej generácie aj v súkromnej sfére, ako to môžeme vidieť v tabuľke.
Pozícia slovenčiny zaujíma teda, ako vyplýva z výsledkov nášho výskumu
prezentovaných v daných tabuľkách, výrazné postavenie v každodennej komunikácii
príslušníkov mladej generácie v Rumunsku. V ich prípade sa jazyk ešte
nestál ikonou, pomocou ktorej by si sem-tam pripomenuli minulosť, ale je živým
dorozumievacím prostriedkom, ktorý ešte stále výdatne slúži svojim používateľom,
aj keď slovenským žiakom rumunských škôl nie vo všetkých komunikačných
sférach. V ich prípade monopol v niektorých komunikačných situáciách
prebrala rumunčina, ktorá koexistuje so slovenčinou vo vzťahu vzájomnej
komplementarizácie. Mohli by sme povedať, že každý z týchto jazykov má
neoficiálne, striktne vymedzené pole pôsobnosti dané parametrami, ktoré vytvárajú
jednotlivé komunikačné situácie, napr. partneri komunikácie, priestor
komunikácie, téma, psychický stav komunikantov a iné faktory. Existujú pevné
nepísané pravidlá, poriadok používania jazykov v komunikácii, ktorý väčšinou
neuvedomene jednotliví členovia rešpektujú. Minulá skúsenosť vedie k vytvoreniu
schém a pravidiel, šablón, ktoré potom modelujú tvar jazykového správania
v ďalších komunikačných situáciách. Dolník nazýva túto schopnosť aktivizovať/aktualizovať
v momente danej komunikačnej situácie informáciu získanú
v minulej skúsenosti komunikačnou kompetenciou (schopnosť vyberať zo sústavy
jazykových prostriedkov tie, ktoré zodpovedajú komunikačným a sociálnym
normám v príslušných situáciách), resp. sociolingvistickou kompetenciou
(schopnosť porozumieť primeraným jazykovým variantom a adekvátne ich
používať); (Dolník 1999, s. 202).
Aj Grosjean (1982, s. 140) konštatuje, že každú jazykovú situáciu formujú
rôzne konfigurácie faktorov, ktoré prispievajú k vytvoreniu komunikačných
návykov, stereotypov v komunikačnej interakcii. Vybočenie z tohto systému
134