15.02.2014 Views

Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

prispôsobovaním cudzích miestnych náz<strong>vo</strong>v. V príspevku sa zaoberáme vybranými<br />

názvami, ktoré tradične predstavujú tvrdý oriešok pri zaraďovaní do<br />

skloňovacieho vzoru, niekedy aj pri určovaní gramatického rodu.<br />

Cudzie miestne názvy, ktoré slovenčina prijíma, prejavujú rozličné stupne<br />

adaptácie fonologickému, morfonologickému (alternačnému) a skloňovaciemu<br />

systému slovenského jazyka. Za najvyšší stupeň adaptácie považujeme tzv.<br />

vžité názvy, ku ktorým spomedzi všetkých chorvátskych miestnych náz<strong>vo</strong>v<br />

patrí jedine Záhreb – etymologicky prispôsobený názov hlavného mesta Chorvátska<br />

(chorv. Zagreb). Ide o uzat<strong>vo</strong>renú množinu zemepisne pomerne blízkych<br />

(takmer výlučne európskych) miestnych náz<strong>vo</strong>v, ktorých prevzatie a prispôsobovanie<br />

je podmienené historickými okolnosťami.<br />

Ďalšiu skupinu t<strong>vo</strong>ria miestne názvy, ktoré v slovenčine ponechávajú pô<strong>vo</strong>dné<br />

znenie z východiskového jazyka, niekedy s minimálnymi fonologickými<br />

úpravami v súlade s fonologickou štruktúrou slovenčiny, ale zaraďujú sa do<br />

určitého skloňovacieho vzoru s príslušnými morfonologickými alternáciami.<br />

Vďaka genetickej príbuznosti chorvátčiny a slovenčiny patrí do tejto skupiny<br />

väčšina chorvátskych miestnych náz<strong>vo</strong>v, napríklad Osijek, Split, Dubrovník,<br />

Knin, Varaždin, Pazin, Vukovar, Ilok a pod., ktoré sú ako v chorvátčine, tak aj<br />

v slovenčine, mužského rodu a skloňujú sa podľa vzoru dub, zatiaľ čo Rijeka,<br />

Pula, Požega, Istra a pod. sú ženského rodu a skloňujú sa podľa vzoru žena.<br />

Slováci bezproblémo<strong>vo</strong> skloňujú aj názvy typu Crikvenica, Opatija, Kraljevica,<br />

Kukljica a pod., zaraďujúc ich do skloňovacieho vzoru ulica.<br />

S ťažkosťami sa stretávame už pri náz<strong>vo</strong>ch mužského rodu končiacich sa<br />

na mäkkú spoluhlásku, ktoré by sa v slovenčine mali skloňovať podľa vzoru<br />

stroj. Ako príklad uvedieme isterské mestá, známe turistické strediská Poreč<br />

a Rovinj (chorv. Poreč, Poreča; Rovinj, Rovinja), ktoré sa väčšinou skloňujú<br />

správne, podľa vzoru stroj (z Poreča, v Poreči; do Rovinja, v Rovinji). Predsa,<br />

niekedy sa im prideľuje ženský rod a skloňovací vzor dlaň (<strong>vo</strong> d<strong>vo</strong>ch prípadoch<br />

dokonca kosť), ako v záznamoch:<br />

„Poloha: známe stredisko Amarin, vzdialené od Rovinje 4 km, sa nachádza<br />

uprostred rozsiahleho borovicového lesa.“<br />

(www.do<strong>vo</strong>lenka.sk) 1<br />

„Vyberte si buď Slovinsko (je síce drahé, ale krásne), alebo sever Chorvátska,<br />

oblasť okolo Rovinje, Poreče až po Pulu.“<br />

(www.materskecentrum.sk)<br />

„Poloha: hotel sa nachádza len pár minút od centra Rovinje v kľudnej,<br />

zalesnenej časti.“<br />

(www.zajazdy.sk)<br />

1<br />

Kvôli jednoduchosti <strong>vo</strong> väčšine príkladov podávame iba základné internetové<br />

domény.<br />

168

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!