Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

tický charakter bol spôsobený nielen odlišnou jazykovou výbavou, ktorú si jeho
nositelia doniesli z pôvodných sídel, ale okrem už spomínaných južno-stredoslovenských
znakov tu patria aj výpožičky z jazykov, ktoré boli v ich okolí
dominantnými. V nárečí Slovákov v Bulharsku tak nájdeme popri bulharizmoch
aj nemálo srbských, maďarských, rumunských slov.
V období od začiatku osídľovania Bulharska po reemigráciu sa slovenská
enkláva v Bulharsku dynamicky rozvíjala; mala napríklad vlastné základné
školstvo, nezávislé riadenie cirkevnej obce, záujmové združenia a podobne
(okrem citovaní pozri: Zelenák, 1993; Churý, 1993; Jubilejní, 1929). 11 Situácii,
ktorá nastala v Bulharsku po reemigrácii sa venovalo menej pozornosti (pozri
napr.: Penčev, 2001, 2007; Juhásová, 2006), čo je vzhľadom na marginálnosť
počtu tam žijúcich Slovákov pochopiteľné. 12
Zmenám v jazyku Slovákov v Bulharsku po reemigrácii sa vo svojich
prácach dotkli Blanár a Habovštiak, ktorí ale nevychádzali zo systematického
výskumu, ale z občasného pozorovania a trefných predpovedí budúceho vývoja
použijúc zovšeobecnenia známych faktov. 13 Systematický výskum jazyka
po reemigrácii sa neuskutočnil, pritom práve toto obdobie je v mnohom
kľúčové, keďže sa nezmenil len počet používateľov slovenčiny, ale aj jej
celkový status. Pre ten súčasný je príznačné to, že sa používa v minimálnych
komunikatívnych situáciách a medzigeneračne sa nepredáva. Determinuje to
aj fakt, že prevažná väčšina respondentov žije v zmiešaných manželstvách
a v ich domácnosti sa ako komunikačný jazyk používa bulharčina a zároveň
deti z týchto manželstiev ovládajú slovenčinu iba pasívne (viac pozri Majchráková,
2007).
Tento príspevok materiálovo vychádza z opakovaných terénnych výskumov
uskutočnených v rokoch 2000, 2001 a 2003. Výskum sa uskutočnil formou
nahrávania štandardizovaného rozhovoru a priamym pozorovaním na vzorke
1994) sa vo svojom príspevku Vplyv bulharčiny na jazyk Slovákov a Čechov v Bulharsku
orientoval na živý jazyk a jeho aktuálny status z obdobia pred reemigráciou. Svoje výsledky
publikoval vo viacerých zborníkoch. Obaja autori vo svojich príspevkoch vychádzajú
z materiálov pred reemigráciou a žiaľ novšie obdobie vývinu slovenčiny v bulharskom
prostredí ostalo až dosiaľ nepokryté.
11
Mnohé zaujímavé informácie možno nájsť v novinách Československý obzor,
ktorý vychádzal v Sofii ako „dvojtýždenník československej kolónie v Bulharsku“, počas
rokov 1923-1926. Noviny vychádzali v češtine a slovenčine (sporadicky sa našla aj
bulharčina, najmä pri reprodukovaní oficiálnych dokumentov) a uverejňovali sa v nich
správy hospodárskeho charakteru, oznamy o aktivitách „československej kolónie“ (z toho
obdobia pochádza aj založenie Československého klubu T.G.Masaryka v Sofii. Zaujímavá
je skutočnosť, že klub si aj po rozdelení Československa zachoval svoj pôvodný názov,
je teda československý) v Bulharsku, správy rôzneho charakteru zo spomínaných obcí,
ale aj cestopisy z Bulharska a pod.
12
Krajinské spolky udávajú, že v Bulharsku žije 1000 Slovákov, oficiálne údaje
hovoria o 220 občanoch Slovenskej republiky žijúcich trvalo v Bulharsku (www.sofia.
mf.sk).
337