Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

Adama Hlavaja a z hľadiska dediny. Tieto dva prvky diela sa v románe Hmly
na úsvite (vo všetkých troch verziách) postupne dostávajú do kontrapozície.
Hoci dedina i tu niekoľkokrát vystupuje ako celok, jej spolupatričnosť, postupné
sebauvedomenie a spoločná vzbura zo záveru prvého románu sa postupne
rozkladajú. Pozornosť rozprávača sa prevažne sústreďuje na tento rozklad,
pričom jeho korene autor vidí predovšetkým v túžbe po majetku, závisti a neznalosti
pomerov kapitalizmu zo strany jednoduchých dedinských ľudí. Negatívny
dopad autor vykresľuje prevažne na osudoch jednotlivcov. Dedinská societa
ako takmer zomknutý celok sa výrazne prejavuje v románe Hmly na
úsvite vskutku iba v niekoľkých momentoch, a to v pozitívnom i negatívnom
zmysle.
Tento fakt pravdepodobne spôsobilo aj to, že autor značnú časť deja presunul
z dedinského prostredia do mestského, čím sám sebe znemožnil projekciu
jednoliatosti dedinského celku. Vidíme tu však jasný autorský zámer a to predovšetkým
v zrejmej snahe poukázať na chaotickosť prvých povojnových
mesiacov, ba i rokov. V týchto sekvenciách sa Milo Urban sústredil predovšetkým
na osudy jednotlivcov, ktorí vykorenení z prostredia im vlastného, z prostredia
dedinskej society, stávajú sa slabými, aby sa napokon vrátili do rodnej dediny,
hľadajúc stratené istoty.
Milo Urban teda v románe Živý bič využil projekciu dediny ako hlavnej
postavy. Dedinská societa sa stáva meritom prežívania vojny a s ňou súvisiacich
udalostí. Je zobrazená ako rovnorodý celok, z ktorého miestami vystupujú do
popredia jednotlivé postavy. Ak sa aj autor sústredí na ich individuálne osudy,
v konečnom dôsledku slúžia na mozaikovité spoluvytvorenie plastického obrazu
dediny ako celku.
V druhej časti románu Živý bič, nazvanej Adam Hlavaj, sa však popri kolektívnom
hrdinovi objavuje druhá hlavná postava – Adama Hlavaj. Autor tu
však ešte nevytvára kotrapozíciu dedina – jednotlivec, s ktorou sa stretávame
v románe Hmly na úsvite. Adama Hlavaj síce už v prvom románe vyniká nad
celok komunity ako silný a individuálny jedinec, no stáva sa skôr jej hnacou
silou, ako oponentom.
Dedinská societa, projektovaná ako kolektívny hrdina, je v dvoch tretinách
románu Živý bič pasívna. Pokorne prijíma rany osudu a k vzbure dochádza len
sporadicky, no tie sú prevažne psychickej povahy a nerealizujú sa v konkrétnych
činoch. Vymyká sa len pokus o vzburu zo strany mladého Štefana Ilčíka, no aj
ten je dedinou i vlastnou matkou chápaný ako márny. Tak napokon vyznieva aj
jeho smrť, pri druhom pokuse o vzburu.
Aktívny prvok predstavuje rozum Adama Hlavaja, ktorý sa postupne prenáša
aj na dedinský kolektív. Dva elementy dvoch hlavných postáv diela – pasívnosť
a aktivita – sa v závere románu spoja. Adam Hlavaj sa opäť stáva plnohodnotnou
súčasťou dediny, jeho individualita čiastočne ustupuje do úzadia.
Dochádza k už spomenutej vzbure, ktorú završuje dravá výzva životu, podaná
prostredníctvom záverečného opisu Adama Hlavaja. Tu ale Hlavaj nezastupuje
476