Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

Aj pri predponových slovesách OS pomáha odlíšiť významy polysémickej
jednotky, ktoré môžu byť aj kosémické, teda vzájomne nezávislé (porov. Dolník,
1989, 2003; Janočková, 2002), napr. prepáliť:
SF
SZ
pre - páliť
„lokalizovanosť – 1. zničiť, poškodiť: p. obrus] „dej – vydávať teplo“
smerovanie cez niečo“
„temporálnosť – [2. spotrebovať: p. veľa plynu]
výsledok deja (rezultatívnosť)“
„temporálnosť – [3. upraviť: p. vínny destilát]
zopakovanie niečoho
(nového pálenia)“
OP OS OB
Pri zadefinovaní onomaziologickej štruktúry predponových slovies sa prikláňame
k druhej koncepcii (OB koreluje so slovotvorným základom a OP zase
so slovotvorným formantom). Deverbatíva tohto typu spadajú do modifikačného
typu onomaziologickej kategórie. Prefix ako onomaziologický príznak modifikuje
bezpredponové sloveso (onomaziologickú bázu) z hľadiska jednotlivých
sém spôsobu slovesného deja, a to sémy lokalizovanosti, temporálnosti a modalitnosti.
Onomaziologická báza v tomto prípade predstavuje samostatné slovo
– bezpredponové sloveso s viazaným alebo neviazaným slovotvorným základom
(z hľadiska klasifikácie Horeckého by sme mohli hovoriť o lexikálnej OB). Pri
uvedených predponových slovesách sa uplatnil aditívny spôsob: k už gramaticky
a lexikálne ucelenej OB sa pripája OP v podobe prefixu, ktorý má výrazný
lexikálno-perfektivizačný charakter. V prípadoch typu hodiť → vyhodiť, kúpiť
→ nakúpiť zdokonavujúca funkcia prefixu je tu nadbytočná, keďže základové
sloveso bolo dokonavé už pred vstupom do derivačného procesu. Predpona tu
modifikuje iba význam, nie vid.
2.7. Pri slovesných kompozitách sa vyskytujú tieto typy slovotvorných
postupov: juxtapozícia (nevlastná kompozícia) slovies typu spolurozhodovať,
spolupracovať, spolucítiť, blahopriať, blahoželať, znovuožívať, ktoré vznikli
„syntagmatickou deaktualizáciou voľného syntagmatického spojenia, ktorá
spočíva v zotretí pôvodnej hranice medzi komponentmi“ (M. Sokolová – M. Ivanová
– K. Vužňáková, 2005, s. 101); ďalej je to kombinovaný prefixálno-kompozično-sufixálny
slovotvorný postup splnomocniť („dať plnú moc“), príp.
kompozično-transflexný postup cudzopasiť („pásť sa na cudzom“), zlorečiť
(„hovoriť zlé veci“, resp. doslovne „mať zlé reči“).
Onomaziologicky sa pri kompozitách uplatňuje modalitná alebo temporálna
modifikácia (spolurozhodovať, znovuožívať) a mutácia (cudzopasiť, blahopriať,
zlorečiť). K. Vužňáková (2006, s. 30) uvádza len mutáciu. Autori Slovníka
221