Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

(objekt sa vyznačuje polyonymiou), pretože motivačných činiteľov môže byť
niekoľko. Hydronymá, ktoré vznikli transonymizáciou proprií iných onymických
sústav preto predstavujú prvý vzťahový model (kde) – ide o názov vodného
toku, kde sa nachádza osada X, potok tečie cez pole, kde sa mu hovorí... R.
Šrámek približuje podobný (hoci opačný) prípad vzťahového modelu ojkoným,
ktoré vznikli transonymizáciou hydroným – Jihlava, Opava, Ostrava, Morava,
Sázava, Bystřice, Lomnice… V tomto prípade motivantom ojkoným je „lokalizujíci
motiv – ,tam, kde je‘“ (Šrámek, 1999, s. 40). Dôležitým faktom, ktorý
odlišuje propriá rôznych onymických sústav v rámci štyroch základných vzťahových
modelov, je ich odlišná motivická hodnota. Ojkonymum Bystrica,
ktoré vzniklo transonymizáciou hydronyma Bystrica, zodpovedá prvému vzťahovému
modelu – osada, ktorá leží tam, kde tečie potok Bystrica. Rovnomenné
hydronymum však patrí do tretieho vzťahovému modelu – aký potok (bystrý,
rýchly, čistý). V priebehu času dochádza postupne k zanikaniu motivačných
príznakov pôvodných motivantov – dnes v akejkoľvek osade nazvanej Bystrica
„bežný“ človek nevie, že názov osady motivoval vodný tok (najmä ak zanikne
jeho pôvodný názov).
V súvislosti s motiváciou medzi ojkonymami a hydronymami si Ľ. Sičáková
kládla otázku „čo bolo skôr pomenované?“ (Sičáková, 2004, s. 280). Vychádzala
z logického predpokladu, že staršie sú hydronymá, pretože toky boli dôležité
orientačné body, popri riekach postupovalo osídľovanie, nové obyvateľstvo
preberalo názvy riek od pôvodných obyvateľov a novovznikajúce osady mohli
vzniknúť transonymizáciou hydroným. Tento postup môžeme sledovať najmä
pri ojkonymách, ktoré obsahujú sémantické príznaky pôvodných apelatív viažucich
sa na oblasť vody, vodných stavieb...- blato > hydronymum Blatnica >
ojkonymum Blatnica, bystrica > hydronymum Bystrica > ojkonymum Bystrica,
muráň > hydronymum Muráň > ojkonymum Muráň… V priebehu času však
hydronymum stratilo postavenie dominantného onymického bodu a tento lokalizačný,
orientačný, diferenčný atribút prevzala osada. Vzniklo však napätie
medzi rovnako znejúcimi propriami, ktoré označovali odlišné onymické body
(dochádza k onymickej homonymii). Toto napätie sa vyriešilo „na úkor“ v tom
čase už menej významných hydroným, ktorých podoba sa upravila deriváciou
(Blatničianka, Bystrička, Muránka), k propriu sa pridal apelatívny člen poukazujúci
na hydronymiu (potok Blatnica, potok Bystrica, potok Muráň), prípadne
sa v hydronyme naznačí subordinačný vzťah k obci (Blatnický potok, Bystrický
potok, Muránsky potok).
Zaradenie hydronyma do príslušného vzťahového modelu závisí od jeho
motivačných príznakov. M. Majtán (1994, s. 15 – 16) radí motivačné príznaky
toponyma do oblasti mimojazykovej stránky (spolu s onymickou platnosťou
toponyma pri jeho fungovaní, pri spoločensky podmienenej identifikácii
objektov a javov skutočnosti). Motivačné príznaky charakterizujú vznik toponyma
a možno ich rozdeliť do niekoľkých menších skupín (opis, charakteristika
objektu; lokalizácia objektu vzhľadom na iný objekt; vlastníctvo, prí-
304