Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

ské nárečie s mnohými prvkami srbčiny, ktoré bolo v tej dobe cirkevným jazykom
tak v rumunských pravoslávnych kniežatstvách, ako aj v Sedmohradsku,
alebo o jazyk južných Slovanov, ktorý bol v tej dobe i literárnym jazykom
Rumunov. Napokon vznikla téza, že autorom bol Rumun zo Sedmohradska
a prvá verzia textu vznikla v tzv. karpatskej slovančine (pozri Andreescu, 2001,
s. 139, 219), čo má dokazovať minimálne osem (pozri Boldur, 1970, s. 67 – 76)
alebo i viac slov. Existujú aj zmierlivé teórie. Tak A. V. Boldur považuje tvorcu
textu za obyvateľa Uhorska, azda zo Sedomhradska, a nazdáva sa, že robil sprievodcu
ruskému učencovi, čo vysvetľuje prítomnosť pár evidentne ruských výrazov.
My prvých trinásť anekdot preložíme (text I. Bogdana editovaný P. P. Panaitescom
in: Panaitescu, 1959, s. 200 – 205) do slovenčiny a poukážeme aj na
možné jednotlivé odchýlky od starej ruštiny.
Úvod: Bol vo Valašskej zemi gréckej viery kresťanský vojvoda menom
Drakula valašským jazykom a našim diabol (дїаволъ), taký bol ničomník. Aké
bolo meno jeho, také bolo i žitie jeho.
Rozbor: Vlastne už tento úvod vylučuje rumunského autora, knieža sa mal
volať Drakula po valašsky či rumunsky a diabol inak, v jazyku autora, s najväčšou
pravdepodobnosťou Rusa. Zástancovia teórie rumunského autora však
oponujú, že výraz diabol od ruského autora toho obdobia je sporný a nie je pre
starú ruštinu typický. Výraz diabol možno nie je v cirkevných i svetských písomnostiach
písaných ruským jazykom v 15. storočí celkom typický, inak sa
však už bude javiť v komunikačnej situácii, ak by ho predniesol Rus na dvore
vojvodu slovenského pôvodu. V slovenskom jazykovom prostredí existuje náboženský
termín diabol už od raného stredoveku. Priamo ho máme podľa
Historického slovníka slovenského jazyka (ďalej len HSSJ) doložený už z 14.
storočia (pozri HSSJ 1, 1991, s. 249).
1. anekdota: Prišli k nemu jedného dňa od tureckého cára poslovia
(поклїсарїе) a keď došli k nemu a poklonili sa podľa svojej obyčaje a turbany
(капъ) svoje z hláv nezložili, on sa ich spýtal: „Prečo tak činíte k veľkému panovníkovi
príduc a takú hanbu mu činíte?“ Oni odpovedali: „Taký obyčaj náš
panovník a naša zem má.“ On im hovorí: „A ja chcem váš zákon potvrdiť, aby
ste v ňom pevní zostali.“ A rozkázal im klinčekmi malými železnými k hlavám
pribiť turbany (капы). I prepustí ich, rieknuc im: „Choďte, odkážte panovníkovi
vášmu: ak si on zvykol od vás tú hanbu trpieť (терпěти); my si nezvykneme,
nech nevnucuje svoje obyčaje iným panovníkom, nech im nechá tie ich mať,
aby si ich u seba podržali.“
Rozbor: Čo sa týka výrazu poklisar „posol, emisár“, je to domáce slovo, ale
ide o administratívny termín, a preto ho, podľa nás, nemôžeme celkom jednoznačne
považovať za doklad rumunského autora.
Ďalej sa tu hovorí, že Drakula dáva tureckým poslom železnými klinčekmi
pribíjať kapy, pričom v slove kapy sa vidí ohlas na rumunské capa ako ďalší
doklad neruskej terminológie. Výraz kapa „pokrývka hlavy, kapucňa, čiapka“
je latinského pôvodu, lat. cappa, a prešiel i do francúzštiny, chape, nemčiny,
424