Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

tátora. Hlavaj peniaze prijme, no vzápätí ich ponúkne dedine s jasným úmyslom,
využiť ich na zregulovanie potoka, ktorý predstavuje hrozbu. Tú si však obyvatelia
odmietajú pripustiť a jeho snaha sa stretne s nepochopením. S jeho návrhom
sa stotožnia len Kramár a Rončiak. Hlavaj je pri tomto spore postavený
priam do pozície proroka, keď upozorňuje na možnú povodeň. Hoci by táto
situácia umožňovala autorovi opäť využiť taký tvorivý postup, s akým sme sa
stretávali v románe Živý bič – princíp monumentalizácie – Milo Urban ju nevyužíva.
Pri vykreslení danej postavy preferuje zachovanie racionálnej optiky.
„ – šaliete! Svojou hlúposťou sami kliesnite cestu pohrome, - hodil im do tváre
urážku i vyhrážku.
Ale chlapi sa smiali. Volali:
– Ba ty, ty šalieš! Ty vidíš ustavične straky na kole. Vraj povodeň ... Kto kedy
videl, alebo slýchal o povodni v Ráztokách?
- Môj starý otec žil vyše sto rokov a nikdy nič podobné nespomínal, - povedal
jeden.
- Môj tiež a ... tiež... – šuchol druhý.
Tretí už len pridal – udrel akoby pečiatku na slová predošlých.“ 10
Znechutený Hlavaj odchádza a peniaze ponecháva obecnému zastupiteľstvu,
aby s nimi naložilo podľa vlastného uváženia. To vedie k niekoľkodňovým alkoholickým
a obžerským orgiám, na ktorých sa zúčastní takmer celá dedina.
Povodeň napokon prichádza v poslednej časti románu. Ľudia sú ňou zasiahnutí
dvojako. Na jednej strane strácajú svoj hmotný majetok, na druhej
strane, čo je bolestnejšie, si musia uvedomiť svoje mylné konanie v predchádzajúcom
období, ako aj nespravodlivosť voči Hlavajovi. Ich náhla uvedomelosť
sa prejavuje aj v odvolaní Koričana z postu richtára a vyhlásením nových
volieb do obecného zastupiteľstva. V prvých dvoch verziách sa dokonca novým
richtárom stáva Adam Hlavaj. Takýto obrat je však absurdný. Po predchádzajúcom
vyhrocovaní konfliktu je táto peripetia neadekvátna, priam násilne
umelo vykonštruovaná. V tretej verzii románu si túto predimenzovanosť
pravdepodobne uvedomil aj Milo Urban a pohľad mení. Richtárom sa stáva
Kramár a Hlavaj je zvolený za člena obecného zastupiteľstva spolu so Sedmíkom
a ďalšími.
No aj v záverečných obrazoch dediny zničenej povodňou autor úplne neustúpil
od vytvorenej opozície dedina – jednotlivec. Čitateľovi predostrel
dvojaký obraz dediny. Na jednej strane sú zničené domy, humná, straty na majetku,
na druhej strane povodňou nedotknutý dom Adama Hlavaja.
„Hoci voda očividne opadávala, Hlavaj sa toho dňa ešte nemohol vrátiť domov.
No nebolo mu naponáhlo; zďaleka videl, že jeho domu na tamtej strane potoka
nehrozí nebezpečenstvo. Pevný, škridľou pokrytý, s Piľskom v úzadí, stál za
podmurovaným brehom ako nedobytný zámok, v ktorom sa nebáli povodne.“ 11
10
URBAN, Milo: Hmly na úsvite. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1970. s. 144
11
URBAN, Milo: Hmly na úsvite. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1970. s. 477
480