Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

Z hľadiska používania slovesného rodu bolo zistené, že obaja respondenti
sú bez problémov schopní dešifrovať výpovede aj v pasíve, avšak miera použitia
takýchto výpovedí z ich strany je aj vzhľadom k faktu, že ich percentuálne
množstvo je v porovnaní s aktívom nižšie, stále pomerne nízka. U Martina sme
zaznamenali ojedinelé prípady spontánneho použitia trpného rodu v prézente,
a to okrem stavového aj pasíva priebehového (Vorgangspassiv): „Hier wird ein
Haus gebaut“, „Der ganze Bahnhof wird rekonstruiert“, „Jetzt wird gebadet
und dann geschlafen.“ Minulý čas v trpnom rode v tomto štádiu ešte sám nepoužíva,
hoci túto formu už samozrejme počul od svojho otca veľaktrát. U Saskie
je možné konštatovať to isté („Es wird gemacht“ alebo „Es wird schon geschlafen“),
to znamená ojedinelé spontánne použitie priebehového pasíva v prítomnom
čase. Na rozdiel od Martina je však už schopná príležitostne použiť aj pre
nemčinu veľmi časté spojenie modálneho slovesa s trpným infinitívom, zatiaľ
takisto len v prézente („Es muss gemacht werden.“).
Syntaktická rovina
Rôznorodosť výpovedí oboch detí v nemeckom jazyku poukazuje na pomerne
vysokú mieru osvojenia si syntaktických zákonitostí tohto jazyka.
Čo sa týka slovosledu nemeckej vety, charakteristické je predovšetkým
pevné postavenie určitého slovesného tvaru. Vo vetách oznamovacích, želacích,
zvolacích a v doplňujúcich otázkach sa verbum finitum nachádza spravidla na
prvom mieste. Pri otázkach zisťovacích tomu tak však nie je. Pri odpovediach
na takéto, zväčša jednoduché otázky je u oboch detí ešte stále možné pozorovať
tendenciu použiť určitý slovesný tvar na prvom mieste, napr. Martin (na otcovu
otázku): „Ist das wahr?“ odpovedal:“Ist das wahr“, resp. Saskia (na otázku
autora príspevku): „Stimmt das?“ odpovedala: „Stimmt das.“
Ďalším fenoménom je koncové postavenie určitého slovesného tvaru v podraďovacích
vedľajších vetách po väčšine spojok, z ktorých obe deti najčastejšie
používajú spojky „dass“, „weil“ a „wenn“. Zatiaľčo u Martina je tento princíp
až doposiaľ neustálený a teda (pod vplyvom slovosledu slovenského) umiestňuje
určitý slovesný tvar zväčša ihneď po daných spojkách, u Saskie už bolo
zaznamenané jeho občasné správne umiestnenie na koniec danej výpovede, napr.
Martin: „....., weil die böse Hexe möchte sie auffressen.“ (správne však malo
byť „wollte“, pričom o probléme nesprávneho rozlišovania časov sme sa už
zmienili na inom mieste).
Typickou črtou nemeckého slovosledu sú rámcové konštrukcie - prvky,
ktoré patria syntakticky aj logicky k sebe, sa vo vete rozostupujú a medzi ne sa
vkladajú ostatné vetné členy. V prípade viacčlenného prísudku sa tak všetky
jeho neurčité gramatické a lexikálno-idiomatické časti ocitajú na konci vety.
U Martina je skladobná štruktúra ešte stále pomerne uvoľnená, hlavne čo sa týka
nemeckých odlučiteľných predpôn („Macht nichts, ich aufpasse sehr gut“ namiesto
„Ich passe sehr gut auf“), alebo veľmi často sa vyskytujúceho spojenia
397