Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

atúra, osveta, výchova a v neposlednom rade i systém čisto duchovných pokrokových,
resp. ušľachtilých ideí.
b) Globálna antropologická koncepcia (poňatie) kultúry na rozdiel od
predchádzajúcej koncepcie do kultúry zahŕňa nielen pozitívne (ušľachtilé) hodnoty,
prejavy, ale prakticky všetky „nadbiologické prostriedky a mechanizmy,
prostredníctvom ktorých sa človek ako člen spoločnosti adaptuje k vonkajšiemu
prostrediu“ (Soukup, 2004, s. 286). Široké antropologické poňatie kultúry nemá
a ani nemá mať hodnotiaci charakter (podľa môjho názoru ho však nemožno za
nijakých okolností celkom obísť – pozn. M. H.), a preto možno podľa neho charakterizovať
a klasifikovať rôzne (vyspelé i primitívne, minulé i dnešné, blízke
i vzdialené) kultúrne spoločenstvá podľa ich špecifických kultúrnych prvkov
a komplexov a zároveň ich komparovať v čase a priestore. Globálne antropologické
poňatie kultúry a kultúrnych javov je blízke najmä kultúrnej a sociálnej
antropológii, kulturológii, archeológii, etnografii, etnológii i psychológii a sociológii.
Do rámca tejto kulturologickej koncepcie možno priradiť aj historický
pohľad na kategóriu kultúry, pretože ten rovnako spočíva v napredovaní, resp.
zušľachťovaní človeka a jeho prostredia od reflexívno-pudového prazákladu
smerom k pojmu civilizácie 1 . Nič na tom nemení ani fakt, že tento prechod od
prírodného človeka k človeku kultúrnemu sa uskutočňoval veľa ráz technikou
pokusu a omylu. Práve o tom nám všeobecné dejiny i antropológia poskytujú
dostatok priamych i nepriamych dôkazov. Historický rozmer (tzv. historizmus) je
teda v komplexe kultúry rovnako nepopierateľný ako sama kultúra.
c) Redukcionisticko-semiotická koncepcia (poňatie) kultúry 2 . Redukcionistická
preto, že jej cieľom je obmedziť rozsah pojmu a následne i predmetnú
oblasť kultúry len na určitý výsek sociokultúrnej reality, čo nám potom umožňuje
detailnejší pohľad na vybraté kultúrne kategórie bez prílišného zovšeobecňovania
a idealizácie. „Snaha vymedziť antropologický pojem kultúry tak, aby
zahŕňal menej a odhaľoval viacej je charakteristická napríklad pre prístupy
rozvíjané v rámci súčasnej kognitívnej a symbolickej antropológie“ (Soukup,
2004, s. 287). A semiotická preto, že v protiklade k príliš širokým globálnym
antropologickým poňatiam kultúry je práve semiotický prístup ku kultúre najčastejším
pokusom o detailnejšie zachytenie tejto kategórie. Kultúra sa nám tu
javí ako súbor, systém javov a vzťahov znakovej povahy a ich príslušných
štandardizovaných významov, ktoré majú svoje opodstatnenie medzi členmi
určitého kultúrneho spoločenstva.
Každá z uvedených makrokoncepcií kultúry má svoje výhody, ale aj metodologické
a ideové obmedzenia. Pre lingvokulturológa je najprijateľnejšou
1
Pojem civilizácie tu chápem užšie ako pojem kultúry. Konkrétne ako jednu jej
stránku, dimenziu, resp. vývojovú fázu, čo nemusí byť v zhode s niektorými autormi,
ktorí tieto dva pojmy považujú za viac-menej synonymné.
2
V odbornej literatúre sa tento pohľad označuje len ako redukcionistický. S ohľadom
na obsah i cieľ príspevku som však jeho názov čiastočne modifikoval.
212