Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

akteristiky postavy Adama Hlavaja neústupčivosť a tvrdosť. Adam Hlavaj totiž
vo všetkých troch verziách románu predstavuje silný a stabilný prvok, a to
mravne, názorovo i charakterovo. Práve takáto dimenzovanosť postavy slúži
autorovi na vytvorenie silnej opozície dedina – jednotlivec. Kontrapozícia
týchto dvoch prvkov v románe je výsledkom gradácie. Hlavaj sa postupne dedine
odcudzuje. Priazeň mu zachováva len niekoľko jedincov, ktorí síce tiež
vnímajú nezmyselnosť konania kolektívu, no na rozdiel od Hlavaja nie sú
schopní so svojím odporom vystúpiť a verejne ho prezentovať. Napríklad pri
spore s farárom Sýkorom o orolskú zástavu a zvony prejavujú nevôľu viacerí
chlapi, pri neskorších udalostiach sa s takýmto správaním nestretneme. To vedie
k postupnej izolovanosti postavy Adama Hlavaja.
Hnacím prvkom pri postupnej gradácii vytvárania opozície dedina – jednotlivec
sa stáva farár Sýkora. On podnecuje v dedinčanoch hnev a odpor proti
Hlavajovi. Vidí v ňom príliš silného protivníka, ktorého sa bojí. O jeho strachu
svedčí aj nasledujúci úryvok.
„Lež Hlavaj sa odrazu nebezpečne pohol. Odvrátil sa a plnou tvárou sa zahľadel
do okna sťa do otvoru ozrutnej, rozpálenej priepasti. Vidiac ten pohyb, farár
Sýkora sa zľakol. Preskočil, čo mal už premyslené, a začal kdesi pri konci,
akoby sa spúšťal z vysokej pece.“ 8
Podnecovanie farárom sa objavuje aj v pozadí ďalšieho výrazného sporu,
ktorý prispieva k vytvoreniu už spomínanej opozície. Keď dedinčania odmietajú
učiteľa Pařízka, označujúc ho za husitu, a posielajú protestnú petíciu na
ministerstvo, Adam Hlavaj ju nepodpíše. Opäť sa v popredí prejavuje jeho racionalita,
keď presviedča dedinčanov o márnosti ich snaženia a nabáda ich, aby
sa viac zaujímali o veci im vlastné, predovšetkým o svoje hospodárstva. Naráža
však na nepochopenie a sám je označovaný za kacíra. Zaujímavosťou je, že
v tretej verzii románu Milo Urban upustil od zvýraznenia prvku, že Hlavaj
odmietol podpísať petíciu. No podstata sporu zostáva rovnako vyhranená vo
všetkých verziách. Ten vrcholí v otvorenom konflikte priamo pred školou, keď
dedinčania bránia Hlavajovi vstúpiť dnu a odviesť tam svojho syna. Oni svoje
deti na protest proti učiteľovi nechali doma. V dramatickom momente zasiahne
učiteľ Pařízek, ktorý zabráni fyzickému násiliu rozhodnutím „dobrovoľne“ odísť
z postu učiteľa v Ráztokách.
„Ľudia, nerobte to! Nebite sa! Načo sa biť? Ja ešte dnes odídem. Ešte dnes.
Sľubujem ...“ 9
Hoci bol otvorený konflikt ukončený bez násilia, napätie medzi dvoma
vzniknutými protivníkmi, dedinou a Hlavajom, sa prehlbuje a pretrváva aj naďalej.
Opäť sa vyhrocuje, keď Hlavajovi dá politický agitátor Horovič desaťtisíc
korún, aby ho získal pre Agrárnu stranu ako prípadného člena, či dokonca agi-
8
URBAN, Milo: Hmly na úsvite. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1970. s. 24
9
URBAN, Milo: Hmly na úsvite. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1970. s. 40
479