Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

V druhom a treťom type materinský jazyk môže mať dva statusy: materinský
jazyk ako záväzný predmet alebo materinský jazyk ako fakultatívny predmet.
V súvislosti s dvojazykovou kompetenciou sa často spomína pojem povrchovej
jazykovej kompetencie. Takto sa označuje schopnosť používať jazyk na
takej úrovni, ktorá umožňuje úspešnú komunikáciu v každodenných situáciách,
keď sú prítomné a nápomocné neverbálne elementy situácie.
Na vyššej úrovni je kognitívna jazyková kompetencia. Táto schopnosť označuje
schopnosť používať jazyk ako prostriedok myslenia. Kognitívna jazyková
kompetencia predpokladá schopnosť realizácie intelektálnych operácií za pomoci
jazykových prostriedkov. Obsahuje schopnosť rozumieť verbálne vyjadrené
abstraktné výrazy, poznávanie synoným, schopnosť analyzovať komplexné jazykové
výklady, umožňuje úspešnú komunikáciu vo verbálne presýtených situáciách,
ktoré sledujeme v školských podmienkach (Göncz, v tlači).
Tento rozdiel sa označuje akronymami BICS (basic interpersonal communicative
skills) a CALP (cognitive academic language proficiency). Uviedol ich
Cummins, aby rozlíšil základné interpersonálne komunikačné zručnosti a kognitívne
– akademické zručnosti. Podnetom na uvedenie týchto pojmov do psychológie
dvojazykovosti bol evidentný rozdiel medzi fluentnosťou detí imigrantov
v druhom jazyku a ich akademickou úspešnosťou v tomto jazyku. Konverzačná
fluentnosť bola označovaná ako funkčná po dvoch rokoch vystavenia vplyvu
druhého jazyka. Pritom bolo potrebných najmenej päť rokov, kým deti nedosiahli
rovnakú akademickú úspešnosť ako ich vrstovníci, pre ktorých bol tento
jazyk materinský (Cummins, 2004). Komunikatívna kompetencia obsahuje tie
aspekty jazykovej zručnosti, ktoré sa prejavujú pri priamej interakcii hovoriacich,
v konkrétnej situácii, s nevysokými kognitívnymi požiadavkami, keď sú prítomné
elementy kontextu situácie.
Na druhej strane, kognitívna kompetencia v nejakom jazyku sa môže chápať
ako kognitívny inštrument, ako schopnosť používania jazyka ako nástroja na
myslenie počas riešenia problémov. Tento aspekt jazykovej schopnosti je prítomný
v školských situáciách.
Rozdiel medzi týmito dvomi druhmi jazykovej kompetencie sa zvlášť prejavoval
vo vzdelávaní detí imigrantov.
Rozdiel medzi každodenným jazykom a jazykom, ktorý sa používa v školských
situáciách, sa môže opísať aj termínmi jazyk na ihrisku (playgraund
language) a jazyk v škole (clasroom language) (Cummins, 2004):
1. Jazyk na ihrisku obsahuje taký jazyk, za pomoci ktorého si deti vytvárajú
priateľstvá, účinkujú v hre, komunikujú tvárou v tvár. Závisí od fyzického
a vizuálneho kontextu, od gest, reči tela. Fluentnosť v tomto druhu jazyka
je veľmi dôležitá časť jazykového vývinu, bez nej by deti boli v sociálnej
izolácii.
2. Jazyk na ihrisku sa veľmi odlišuje od jazyka v škole, ktorý učitelia používajú
v učebni a pri ktorom sa očakáva, že sa ho naučia používať aj
deti. Je spätý s učením a kogntívnym vývinom, je prítomný vo všetkých
483