Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

mil sa a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“
A znova sa zohol a písal po zemi. Ako to počuli, jeden po druhom – počnúc starším
– sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku. Ježiš sa vzpriamil
a opýtal sa jej: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“ Ona odpovedala: „Nik, pane.“
A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“
Evanjelium podľa Jána
Biblické žánre, ich charakteristika a klasifikácia neboli v slovenskej lingvistike
doteraz spracované. Existuje charakteristika biblických žánrov z pohľadu
tzv. kritiky literárnej formy biblických textov, ktorá však sleduje iné teoreticko-
-metodologické, axiologické a kognitívne aspekty než jazykoveda. Z pohľadu
biblickej exegézy je prvoradý nábožensko-filozofický a teologický obsah, a preto
žánrová charakteristika textov Starého a Nového zákona je otázkou analýzy
a cirkevno-biblickej interpretácie ich religiózneho obsahu.
Biblická exegéza klasifikuje evanjelium ako jeden zo štyroch literárnych
druhov Nového zákona (spolu so skutkami, listami a apokalypsou). Pod literárnym
druhom rozumie kritika literárnej formy „rôzne formy alebo spôsoby písania
spoločne používané medzi ľuďmi nejakej epochy alebo kraja a dané
v stálom vzťahu k určitým typom komunikácie“ (Tyrol, 1999, s. 53). Literárne
druhy sa týkajú celých kníh, literárne žánre sa týkajú „jednotlivých perikop,
viac alebo menej dlhých“ (op. cit., s. 53). Žáner sa v biblickej exegéze pokladá
za abstraktnú jednotku, ktorá sa zaoberá spoločnými vlastnosťami textov (porov.
Tyrol, 1999, s. 49).
O opis niektorých biblických žánrov sa sporadicky pokúša aj literárna veda.
Jednou z prác je štúdia Petra Libu Žalm ako živý žáner (2001).
V oblasti slovenskej jazykovedy bolo napísaných niekoľko štúdií o náboženskom
štýle, náboženskej komunikácii a náboženských žánroch (J. Mistrík,
J. Sabol, J. Mlacek, M. Šimková, F. Kočiš, F. Ruščák), ale iba jediná z nich sa
zaoberá evanjeliom (Ruščák, 1993).
Naša práca je pokusom o komplexný lingvoštylistický pohľad na evanjelium
ako na žánrovú jednotku, ktorú možno charakterizovať v súlade s terajšími
teoreticko-metodologickými koncepciami slovenskej štylistiky. Žáner vnímame
ako abstraktnú jednotku, ktorú charakterizujeme na základe viacerých kritérií
uplatňujúcich sa v komplexnosti a vo vzájomnej podmienenosti. Vychádzame
pritom z najnovších štylistických teórií, ktoré v slovenskej štylistike reprezentujú
práce D. Slančovej (1996) a J. Findru (2004). Teoreticko-metodologickou
inšpiráciou a zároveň aj klasifikačno-typologickou bázou sú pre nás práce
J. Mistríka, J. Dolníka, E. Bajzíkovej a F. Mika.
D. Slančová definuje žáner ako zovšeobecnenú jednotku, ktorú vyčleňuje
na základe týchto kritérií: tematické, funkčné, kompozičné, formálne a jazykové
kritérium (porov. Slančová, 1996, s. 117 – 118).
J. Findra charakterizuje žáner ako modelovú štruktúru „na najnižšom stupni
abstrakcie a zovšeobecnenia“ (2004, s. 210). V žánri sa podľa autora uplat-
552