Kompletný zborník vo formáte PDF - Jazykovedný ústav Ľudovíta ...

OLOŠTIAK, Martin: Abreviačná a slovotvorná motivácia. In: Slovo o slove. Zborník
Katedry komunikačnej a literárnej výchovy Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity.
Prešov: Katedra komunikačnej a literárnej výchovy Pedagogickej fakulty Prešovskej
univerzity 2005, s. 39 – 50.
OPAVSKÁ, Zdeňka: Komponenty e-, i-, m- v nové slovní zásobě. In: Martincová,
O. a kol.: Neologizmy v dnešní češtině. Praha: Ústav pro jazyk český AV ČR 2005,
s. 232 -241.
SCHIPPAN, Thea: Lexikologie der deutschen Gegenwartssprache. Tübingen: Max
Niemeyer Verlag 2002. 308 s.
Slovník cudzích slov. Ed. Ľ. Balážová – J. Bosák. Druhé, doplnené a upravené slovenské
vydanie. Bratislava: SPN 2005. 1059 s.
Lichardova dialogizovaná publicistika
Peter Kosmály
Katedra slovenského jazyka a literatúry,
Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity, Trnava
Daniel Gabriel Lichard sa narodil v januári roku 1812 v Slovenskej Ľupči
a zomrel 17. novembra 1882 v Skalici. Študoval na maďarskej škole v Rimavskej
Sobote, na evanjelickom lýceu v Kežmarku i na evanjelickom lýceu v Bratislave,
kde sa zoznámil aj s mladším Ľudovítom Štúrom, s ktorým pracoval
v Literárnej jednote. Po skončení štúdia cestoval po Taliansku a neskôr vydal
aj Gramatiku taliančiny. Šesť rokov vyučoval na banskoštiavnickom evanjelickom
lýceu a medzi jeho žiakov patrili Ondrej Braxatoris-Sládkovič a Alexander-
-Sándor Petőfi. Bol farárom v Ochotinej a od roku 1844 v Skalici. V 50-tych
rokoch spolu s niektorými vtedajšími intelektuálmi a literátmi podnikol neúspešný
pokus o založenie Matice slovenskej. V roku 1846 odišiel zo skalickej fary
s úmyslom venovať sa literárnej činnosti. Začal vydávať obrázkový kalendár
Domová pokladnica (v nej bola v roku 1851 uverejnená okrem iného aj pieseň
Janka Matušku Nad Tatrou sa blýska) a po najbližších 35 rokov neprestajne
oslovoval svoje publikum už nie z kazateľnice, ale zo stránok svojich novín,
kalendárov a publikácií. Lichard svoju kazateľskú prax, a nepochybne aj talent,
investoval do masovejšieho prostriedku – do tlače. Vo svojich tlačovinách vždy
dôsledne dodržiaval a pestoval spisovnú slovenčinu a snažil sa tak prispieť
k úradnej existencii slovenského národa.
Persuazívnym prvkom v Lichardovej publicistike sme sa venovali už v dvoch
našich prácach (Kosmály, 2006), kde sme ukázali, že základom nielen rečníckych
prejavov, ale aj publicistiky Daniela Licharda je virtuálny dialóg s recipientom.
Ukázali sme, že Lichard vo svojich článkoch využíval rečnícke figúry a ďalšie
persuazívne metódy, aby tak vytvoril pôsobivý a „živý“ prejav, ktorý čitateľa
zaujme a presvedčí. Presviedčacia zložka je kľúčová v celej Lichardovej tvorbe.
280